| Čo môže pri výbere právnika prekážať: – cenová neprimeranosť jeho služieb – nezrozumiteľné formulácie – vystupovanie, ktoré nevzbudzuje dôveru – neprofesionalita – nijaká alebo pošramotená povesť – krátka prax |
Vybrať pre firmu kvalitného právnika či advokátsku kanceláriu je pre mnohých podnikateľov problém. Nie že by bol nedostatok právnych služieb, naopak. Háčik je v rôznosti ponúk, v kvalite, ale aj cene.
Výkonný riaditeľ spoločnosti MAN - Úžitkové vozidlá Slovakia Marek Juhás sa o tom presvedčil veľakrát. Dnes má jeho firma šesťročnú spoluprácu s jedinou právnou kanceláriou a je spokojná. Predtým však vystriedala viaceré iné a až po množstve "kopancov“ dospievala k poznaniu, čím sa líši dobrá právna služba od zlej.
"Neraz sme napríklad dostali vyjadrenie, ktorému nikto nerozumel. Mal som pocit, že kancelária nerobí poradenstvo pre klienta, ale pre seba, lebo klient s jej výsledkom nevedel narábať.“ Podľa Juhása bola právna odpoveď veľakrát taká, že si vyžadovala novú informáciu. Alebo z nej bolo cítiť, že kancelária sa istí prázdnymi vetami, len aby neniesla zodpovednosť. "Považoval som to za prehnanú opatrnosť, alibizmus. Načo je služba, ktorá nepovie nič, čo by som nevedel? Jej vyjadrenie bolo, ako keby mi žiadne nedala. Pochopil som, že zmysel má len právna služba, ktorá dáva pridanú hodnotu.“
Napríklad kvalitný právnik podľa Juhása by nemal klienta zavádzať. "Nemá mať strach mi povedať - do toho nechoďte, to je prehratá vec. Hoci na nej stratím, ušetrím aspoň čas a námahu. Všetci sme omylní a je možné, že takto so zákazníkom vyriešim to, čo som zavinil ja sám.“
Malí potrebujú istotu
Dopyt firiem po právnych službách stúpa najmä v Bratislave. V menších mestách a na periférii ho až tak nebadať. Na ľudí v biznise tlačia aj podnikateľské zvyklosti únie, obchodné vzťahy sú zložitejšie a čoraz menej sa možno spoliehať, že sa ešte stále dajú pestovať štýlom "veď sme kamoši“ alebo "nenecháš ma v štichu“.
Podľa Martina Maisnera z advokátskej kancelárie Rowan Legal, pôsobiacej na Slovensku i v Česku, je dnes "právne vymáhateľný kontakt nevyhnutnosťou, navyše pri partnerstve so zahraničným subjektom je podmienkou.“ Kancelárie potvrdzujú, že rýchlejšie než veľkých stúpa záujem malých a stredných firiem. Riziko neúspechu či straty kvôli zlému právnemu zabezpečeniu je pri nich vyššie - jeden neúspech môže byť likvidačný. Ako vysvetľuje Maisner, "niekedy pre takú spoločnosť spracujeme aspoň úvodnú analýzu rizík, niekedy sa dohodneme na rôznych modeloch účasti a diverzifikovanej splatnosti, inokedy sa malá firma rozhodne, že riziká sú priveľké, preto do obchodného prípadu nejde.“
Prevencia je lepšia
Podľa advokáta Petra Kuboviča z advokátskej kancelárie Hagyari, Kubovič&partners si už aj menšie firmy uvedomujú, že problémy treba nielen riešiť, ale im aj predchádzať. "Nevyhnutné je "investovať“ do právnych služieb napríklad už pri uzatváraní dôležitých zmlúv. Mnohí na to prídu až po zlých skúsenostiach bez právnika. Stále prevláda skôr prístup učiť sa na vlastných chybách. Až po skúsenostiach s kvalitnými právnymi službami sa natrvalo presvedčia, aké sú potrebné pre riadne fungovanie podnikania.“
Ako zdôrazňuje advokát Michal Badinský, často rozhoduje aj skúsenosť firmy v biznise a to, či sa na právnikov obracia rutinne alebo nie. "Najmä tie menšie zvažujú každý vynaložený náklad a kvôli ekonomickej situácii si jednoducho právnika nemôžu dovoliť.“ Podľa neho majú podnikatelia aj častú tendenciu spolupracovať s právnikmi vo svojom okolí, len aby mali k tomu svojmu bližšie.
| Kritériá na výber právnej kancelárie – dobré referencie z tretej strany alebo odporúčanie – predchádzajúca dobrá skúsenosť – dôvera voči právnikovi (kancelárii) a viera, že úlohu zvládne – povesť kancelárie – dobrý prvý dojem, ak ide o úvodné stretnutie – typ (špecializácia) právnej agendy – rozpočet podniku na právne služby – lokalita, kde kancelária nachádza – znalosť jazykov a európskeho práva |
Renomé a cena
Referencie, povesť, cena a obchodné podmienky sa tak stávajú najvýznamnejšie kritériá, podľa ktorých sa vyberá právnik. Dôležité je i jeho zameranie. Napríklad spoločnosť zaoberajúca sa pohľadávkami Intrum Justitia Slovakia má síce interné právne oddelenie, ale využíva aj externistov. Pri ich výbere rozhoduje popri kvalite a dynamickom konaní aj špecializácia. Ako spresňuje výkonná riaditeľka Viktória Grossová, ide im hlavne o vysokú odbornosť a efektivitu pri vymožení pohľadávok.
Nezanedbateľným faktorom je aj osobná a profesionálna dôvera k právnikovi a to, ako zapôsobí na klienta pri rokovaní. Napríklad podľa Badinského pri stretnutí s neznámym právnikom sa často kladie dôraz na prvý dojem. "V prevažnej miere sa však právna kancelária vyberá na odporučenie tretej strany.“
Najfrekventovanejšia pomoc
S čím chodia podnikatelia za právnikmi najviac? S vecami, v ktorých ide o peniaze alebo hrozí spor. Sú to firemné a obchodné záležitosti, ako obchodnozmluvné vzťahy, vymáhanie pohľadávok, problematika realít, ale aj veci okolo zakladania, likvidácie či akvizície firiem. Veľkou agendou sú i vzťahy voči verejnej správe - dane, regulácie, povolenia, koncesie či hospodárska súťaž. Postupne sa však rozširujú aj sofistikovanejšie oblasti, napríklad autorskoprávna ochrana.
Vezmime si napríklad stavebné firmy, ktoré často čelia zlej platobnej disciplíne alebo problematickým kontraktom, no z rôznych dôvodov máloktorá vyhľadá právnu službu. Zväz stavebných podnikateľov Slovenska v snahe pomôcť svojim členom metodickým usmernením pracuje v tomto čase na vzniku akéhosi manuálu. Podľa Jána Nemca, riaditeľa úradu zväzu, pôjde o to, ako obozretne postupovať pri uzatváraní zmlúv o dielo. "Do praxe sa totiž tlačí takzvané zvykové právo. Jedna vec je však, čo hovorí zákon, a druhá - dohoda partnerov. Často je to tak: kto drží peniaze, diktuje podmienky. Ak potenciálny partner - stavebná firma ustúpi, čaká za ňou ďalšia, a tá zoberie aj menej výhodnú zmluvu, čím sa zvykové právo upevňuje. Je potrebné, aby stavební podnikatelia vedeli, ako postupovať pri zmluvnom dohodovaní.“ Toto chce zväz vyriešiť manuálom vytvoreným spolu s právnikmi. Do 11 advokátskych kancelárií zaslal orientačné zadanie a ozvali sa mu dve. "Začali sme rokovať, o cene sa ešte rozhoduje.“
Paušálne či dohodou
Cena právnej pomoci všeobecne závisí od typu, hodnoty služby, obchodnej stratégie, ale vždy je založená na dohode oboch strán. Ak sa nejde podľa hodinovej sadzby, využíva sa paušálna alebo tarifná odmena. Hodinové sadzby sa veľmi líšia, začínajú od minimálnych 33 eur, niektoré kancelárie hovoria o priemere 50 eur, iné aj o násobkoch tejto sumy. Ako dodáva advokát Peter Serina, v tejto oblasti - kde poradcovia, či ktokoľvek iný, pracujú duševne - platí viac než inde: "za málo peňazí, málo muziky“.
| Prečítajte si aj: |
| Robiť biznis bez právnika? Samovražda firmy Rozhovor. Advokát Martin Maisner z medzinárodnej advokátskej kancelárie Rowan Legal, ktorá má zastúpenie v Prahe, Brne, Bratislave a Rige, pre HN: Sú nejaké rozdiely medzi službami, ktoré poskytujú domáce právne kancelárie a pobočky zahraničných? Pokiaľ to chceme takto deliť, tak podľa kvality služieb – na firmy, prípadne advokátske kancelárie, schopné poskytovať právne služby v európskej kvalite, a tie, ktoré to schopné nie sú. Európskou kvalitou mám na mysli, že pracujú vo viacerých cudzích jazykoch, so zmluvnými kontaktmi minimálne v niekoľkých európskych krajinách a s dostatočným počtom právnikov, aby dôležité kauzy nezostávali na jednom človeku. Takzvané domáce kancelárie však môžu mať určitú výhodu, napríklad perfektnú miestnu znalosť problematiky či osobné kontakty, tú si však kancelária poskytujúca európsku kvalitu zabezpečí prostredníctvom subdodávateľa. Existujú, samozrejme, právne služby, kde čisto lokálny rutinný prístup úplne postačuje, je teda ekonomicky odôvodnený, ale rozsah takýchto služieb v obchodnej oblasti je dnes už minimálny. Celý článok >> |
| Aj menší klienti pribúdajú Peter Kubovič, advokát, managing partner advokátskej kancelárie Hagyari, Kubovič & partners, pre HN: Aké odlišnosti vidíte medzi domácimi a zahraničnými právnymi kanceláriami? Rozdiel je tak medzi slovenskými a zahraničnými kanceláriami, ako aj v rámci segmentu slovenských kancelárií, z ktorých tie najväčšie sú schopné v rámci Slovenska rovnocenne konkurovať zahraničným. Preto je možno vhodnejšie deliť kancelárie na „veľké“ a „malé“, pričom medzi „veľké“ možno okrem väčšiny zahraničných zaradiť aj najlepšie slovenské. Aj v zahraničných však právne služby v ich mene poskytujú takmer výlučne slovenskí právnici. Celý článok >> |