Nebyť prvého a zatiaľ jediného slovenského veterného parku, vedel by o obci Cerová, mimo Senického okresu, asi len málokto. Štyri stodvadsaťtonové stožiare s vrtuľami, vypínajúce sa na Vápencovej skale konča dediny a priťahujúce počas víkendov turistov, tu zabezpečujú celoročne verejné osvetlenie, na ktoré už v Cerovej nemusia hľadať každý rok státisíce v obecnej kase. Pouličné osvetlenie je zadarmo.
Veterné vrtule sú síce najviditeľnejším, ale nie jediným svedectvom o činorodosti "cerovskej“ samosprávy. V širokom regionálnom zábere vyniká aj inak. Podniká v odpadovom hospodárstve, vo vnútroštátnej doprave a v prevádzkovaní pohrebníctva. Zároveň pripravuje už šiesty projekt, na ktorý chce požiadať peniaze z eurofondov, pritom všetky doterajšie žiadosti boli úspešné. Na obec iba s 1 200 obyvateľmi - klobúk dolu. Tým viac, že ani dediny oveľa väčšie než Cerová sa do podnikania nehrnú.
Miliónové príjmy
Prečo mnohým samosprávam podnikanie nevonia? V minulosti, keď boli naň podmienky oveľa voľnejšie, ho nejedna manažérsky nezvládla. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora však zdôrazňuje, že samosprávy boli do biznisu len dotlačené. "Zákony sa pomenili a urobili z nás podnikateľov. Lepšie to bolo v minulosti, keď obce mali verejnoprospešné služby ako podnik, ktorý zastrešoval drobné prevádzkarne, a tým bolo pokryté všetko, čo robíte pre občanov.“ Podľa neho sa aj preto počet podnikajúcich obcí skôr zmenšuje a také príklady, ako je jeho starostovské pôsobisko Štrba, ktorá má dve obecné firmy - jednu na káblovku a druhú na prevádzkovanie verejnoprospešných služieb - skôr ustupujú.
Ako vysvetľuje Anna Jánošová z Obecného úradu v Cerovej, ich obec rozbehla biznis kvôli získaniu koruniek navyše. "Aby sme mohli urobiť dedinu čistejšiu a upravenejšiu, dali sme sa na podnikanie s odpadmi.“ Obec vybudovala podľa prísnych kritérií EÚ skládku, ktorú využívajú na kontajnerový zvoz odpadu aj dediny v širokom okolí. Starajú sa o ňu traja ľudia, pričom Cerová nastavila pre svojich občanov prijateľné ceny za odpad 500 - 600 korún ročne na dom. "V susedných obciach je to okolo 350 korún na osobu.“ Kým ostatné druhy podnikania nemá Cerová ani tak pre zisky, skládka je veľmi zaujímavá. Vďaka ekologickej stavbe teraz už druhý rok roztáčajú biznis, prinášajúci do obecnej kasy milióny. Vlani 4,3, predvlani 3,8 milióna korún. To už stojí za to. Zákon podmienky na podnikanie obcí a miest nijako špeciálne neupravuje, musia spĺňať kritériá ako ktorákoľvek iná právnická osoba. Napríklad Cerová má od Živnostenského úradu tri živnostenské listy, pri ktorých je oprávnenou osobou starosta. "Účtovníctvo týkajúce sa obce vedieme zvlášť a účtovníctvo okolo podnikania, čo je vedľajšia činnosť obce, je tiež osobitné,“ dodáva Jánošová.
Aby neboli v strate
Za podnikaním obcí a miest býva najčastejšie snaha zlepšiť obecný rozpočet. No nielen to. Mnohé ním chcú napríklad zabezpečiť prácu vlastným ľuďom, iné podnikajú, aby služba, ktorá je výstupom, mala cenu únosnú pre občanov. A niektoré sa dali na biznis, lebo mali s podnikaním iných subjektov, vypomáhajúcich vo verejnej sfére, problémy.
Napríklad Jaslovské Bohunice. Ako hovorí starosta Peter Ryška, pred časom mala obec spoločnú firmu so súkromníkom, no od spolupráce odstúpila. Podľa Ryšku "nemali sme majoritu a nemohli sme ovplyvňovať veci podľa našich predstáv. Názorovo sme sa nezhodli. Nastávalo aj presúvanie zákaziek inej firme, ktorá mala súbežný predmet podnikania, bol tu teda konflikt záujmov“. Teraz im kultúrne a športové zariadenia v areáli amfiteátra vrátane gastro a iných služieb prevádzkuje "eseročka“ Regatel v 100-percentnom vlastníctve obce s 12 zamestnancami. "Aj keď obec by mohla, no nechceme im dávať dotácie, lebo by to robilo galibu, dali sme im pôžičku a náš kontrolór pravidelne sleduje ich hospodárenie. Po prvom roku sú v strate, s čím sme rátali, lebo treba to vybaviť materiálne, technikou, povoleniami na podnikanie.“ Obec ani nepredpokladá, že prvé štyri roky bude Regatel sebestačný. Podľa Ryšku obci bohato vystačí, ak v ďalších etapách nebude firma stratová.
S činnosťou, ktorú samospráva považuje za nevýhodnú, sa rozlúčila svojho času aj Žilina. Ponúkla na predaj krematórium. Na nehnuteľnosť a časť cintorína našla kupca až po troch rokoch - firmu Funeral žilinského podnikateľa Vincenta Francla. Firma je privátna, ale Francl si aj tak myslí, že najlepší bol niekdajší model, "keď služby potrebné pre občanov patrili pod technické alebo komunálne služby, a keď všetko bolo pod jedným pánom“.
Z plusu do mínusu a späť
Medzi najčastejší biznis obcí a miest patria služby v cestovnom ruchu, prenájmy priestorov, zabezpečenie dodávky a rozvozu vody, prevádzka čistiarne odpadových vôd, prevádzkovanie kábloviek, verejnoprospešné služby, parkovanie, pohrebno-kremačné služby, no napríklad aj podnikanie s pálenicou či obchod s drevom. Košice mali napríklad vlani len zo svojej firmy Mestské lesy, ktoré predávajú drevo, príjem 141 miliónov korún (o osem viac než rok predtým) a z prenájmu nebytových priestorov 31,7 milióna.
Napríklad v Turčianskych Kľačanoch majú ako vedľajšie hospodárenie pestovateľskú pálenicu, na ktorú dostali licenciu od ministerstva pôdohospodárstva. Keď je rok bohatý na úrodu a pritiahne páleničiarsku klientelu - taká bola sezóna 2006 - 2007, z pálenice má obec príjem aj 150-tisíc korún. Vlani však prišlo šesťkrát menej zákazníkov. "Za minulý rok je pálenica v mínuse 69-tisíc korún,“ priznáva starostka B. Jurečková.
V obci Turček prerobil obecný úrad priestory nad sálou kultúrneho domu na dva apartmány s 12 lôžkami. V 90. rokoch mal priestory v prenájme podnikateľ, po jeho odchode spravuje penzión obec. Príjem z turistov je ročne okolo 100- až 120-tisíc korún, z čoho asi 30-tisíc treba odrátať na údržbu. "Ubytovňu spravujeme priamo my,“ tvrdí Gizela Pittnerová z obecného úradu. Bielizeň príležitostne perú a žehlia v rámci malých obecných služieb dve-tri ženy, ktoré sú inak nezamestnané.
| Prečítajte si aj: |
| Starostovia sú biznismeni Obce či mestá musia pri podnikaní spĺňať podmienky ako ktorákoľvek právnická osoba, zakladajú si „eseročky“ a akciové spoločnosti a rovnako sa môžu uchádzať napríklad o živnostenské oprávnenie. Voči živnostenskému úradu za nich koná starosta alebo primátor. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Odporúčania samosprávam Obrovské rozdiely, objektívne i subjektívne, existujú aj medzi porovnateľnými chudobnými obcami a mestami a bohatými obcami a mestami – v rámci regiónov, ale aj v rámci rovnakého regiónu. V čom to je? V schopnosti alebo neschopnosti vedenia samospráv na úrovni jednotlivcov i kolektívov aktívne a produktívne podnikať. Pretože aj verejný sektor dokáže efektívne vyťažiť z mnohých faktorov len vtedy, ak do hospodárenia vnesie aktívneho podnikateľského ducha, finančnú transparentnosť a ekonomickú efektívnosť. Prílišná politizácia verejných funkcií u nás však spôsobuje, že starosta či primátor si nie vždy môže vybrať do tímu tých najschopnejších. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Banky „prelustrujú“ hospodárenie obcí Obec Habura pred niekoľkými rokmi zrekonštruovala základnú školu, vybudovala penzión a lyžiarsky vlek. Všetko s pomocou trojmiliónového úveru, ktorý si vzala z Dexia banky. Tieto zariadenia sa teraz prevádzkujú ako podnikateľská činnosť pri škole. Keď je dobrá zimná sezóna, plynú z nich príjmy do milióna korún. Počas slabšej zimy pribudne na podnikateľský účet okolo 300-tisíc. V každom prípade obec má z čoho splácať úver. Habura je jedným z príkladov, ako môžu aj malé obce získať veľké prostriedky. Netreba zabúdať, že ich výšku limituje zákon o rozpočtových pravidlách, ale aj rozpočtové možnosti samosprávy a často i špecifiká projektu. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| V Lipanoch po troch rokoch kolaudujú park Okrem úspešne fungujúcich priemyselných parkov máme na Slovensku lokality, ktoré sa dlhodobo snažia o vytvorenie podmienok na vznik nových pracovných miest vo svojom meste či regióne. Nie všetkým sa v tejto oblasti darí rovnako, no nevzdávajú sa a o pôvodné zámery bojujú aj niekoľko rokov. Príkladom toho, ako môže iniciatíva po rokoch dopadnúť, sú dve malé mestá – Poltár a Lipany. Celý článok >> |