Malá, ale obsahovo podstatná novela poštového zákona platná od 1. apríla ukončila rozporuplné diskusie okolo hybridnej pošty. Ide o moderný druh služby, pri ktorej zadávateľ dopraví dáta, teda text a adresu, elektronicky zo svojej kancelárie a o nič ďalšie sa nestará. Poštová spoločnosť jeho texty vytlačí, zabalí do obálok, opatrí adresou a odošle. Slovenská pošta tak dosiahla svoje -- služba patrí výhradne do jej kompetencie. Nezávislí doručovatelia, naopak, prišli skrátka. Odkedy im v posledných mesiacoch odpadol biznis s hybridnou službou, štátnej pošte sa vďaka nemu do mešca prisypali stámiliónové tržby.
Pôvodný problém bol v tom, že starý zákon hybridnú poštu nielenže nedefinoval, ale nebolo ani celkom jasné, či spadá pod výhradu. Na ňu má zo zákona nárok jedine Slovenská pošta. Privátni doručovatelia sú presvedčení, že ide o krok späť na ceste k otváraniu trhu, ktoré v poštových službách všemožne podporuje aj Brusel. Práve preto sa Prvá doručovacia, rovnako ako TNT Post Slovensko, obrátili cez právnikov s podaním na Európsku komisiu. "Nový zákon nie je v súlade s európskou legislatívou. Už aj v iných krajinách boli takéto pokusy, ale buď ich stiahli, napríklad v Česku, alebo Brusel vydal záporné stanovisko," tvrdí Jana Bagiová, výkonná riaditeľka Prvej doručovacej, špecializujúcej sa na biznis s adresnými zásielkami. Za posledné mesiace prišla táto najsilnejšia alternatívna doručovateľská spoločnosť o viac než tretinu obratu. "Ak by som to brala z hľadiska potenciálu trhu, obrat sa nám skresal až o 75 percent, toľko dohôd sme mali rozrobených." Prvá doručovacia vlastní tri logistické strediská a 18 menších filiálok. Jej obrat bol vlani 120 miliónov korún.
Zmenený výklad pojmu
Alternatívni operátori sa bránia tým, že v roku 2005 požiadali o výklad zákona poštový úrad. Niekdajší predseda Karol Achimský im ho dal písomne so slovami, že hybridná pošta pod výhradu nespadá. Kópiu jeho stanoviska máme v redakcii. Kladné vyjadrenie úradu bolo podľa Bagiovej motívom investovať milióny do nových technológií. Napríklad z Prvej doručovacej sa vďaka nim stal významný hráč v adresnej distribúcii zásielok. Podobne zabodoval podľa mediálneho zástupcu Václava Friedmanna aj operátor TNT Post Slovensko "v službách, ako je obchodná pošta a neadresná distribúcia".
Achimský, ktorý medzičasom prešiel do Slovenskej pošty, však od vlani hybridnú poštu vysvetľuje inak -- v tom duchu, v akom sa teraz novelizoval aj poštový zákon, ktorý ju posunul pod poštovú výhradu. Achimský, dnes riaditeľ prevádzky Slovenskej pošty, na otázku HN z minulého týždňa reagoval: "V podstate sa zamedzilo flagrantnému obchádzaniu zákona." Alternatívni operátori podľa neho poskytovali služby, ktoré vydávali za nepoštové, tvrdiac, že nedochádza k výberu poštových zásielok, a teda nevykonávajú poštové služby. "Keď však realizujú pre niekoho dodávanie (zásielok), zrejme ich musia niekde vybrať, pretože voľná definícia ,výberu` je vlastne prevzatie zásielky na dodanie. Pritom vôbec nie je podstatné, kto zásielku vyrobil." Keď ho HN požiadali konkrétne sa vyjadriť -- ako možno po čase meniť výklad pojmu -- Achimský reagoval, že jeho vety vytrhávame z kontextu. Pretože jeho odpoveď "na otázku Prvej doručovacej je (bola v roku 2005 - pozn. red.) prakticky vysvetľovaním a úvahou o tom, kedy by išlo o porušenie poštovej výhrady a kedy nie". Pre upresnenie, názor, že prevádzkový riaditeľ pošty dnes presadzuje zmenenú definíciu hybridnej pošty, už verejne zaznel aj z iných médií.
K problému sa vracia i dnešný predseda Poštového regulačného úradu Ján Fľak. Podľa neho rozhoduje to, že poštovú službu ako takú definuje zákon, kým hybridnú poštu definovalo len "všeobecné povolenie", čiže sekundárna legislatíva. Tak či tak teda spadá pod výhradu. Keďže poštový úrad presadzuje tento postoj už od konca roka 2007, o operátoroch spracúvajúcich hybridnú poštu pred tohtoročným aprílom tvrdí, že vedome porušovali zákon. "S tým absolútne nesúhlasíme, ako holandská spoločnosť by sme si to v žiadnom štáte nedovolili," ohradilo sa ústami Friedmanna TNT Post Slovensko, ktoré pred 1. aprílom bolo medzi poskytovateľmi.
Regulátor vedie kvôli hybridnej pošte už niekoľko konaní. Fľak však odmietol konkretizovať mená operátorov. Podľa neho môžu hroziť sankcie "vo výške šesť- až sedemmiestneho čísla".
Čo s nakúpenou technológiou
Zasielateľské, finančné a iné spoločnosti, ktoré si predtým zvykli na hybridnú poštu od viacerých operátorov, už majú k dispozícii len ponuku monopolného hráča. Podľa Bagiovej sa to "cez štátnu poštu určite predraží. Zatiaľ čo my sme naozaj boli schopní poskytnúť nižšiu cenu než ona." Ani alternatívni operátori však o svojich cenách hovoriť nechcú, čo znemožňuje porovnanie.
Okrem čakania na verdikt z Bruselu privátni doručovatelia na Slovensku zvažujú, čo s ďalším podnikaním. "Jedna z možností je presunúť časť zariadení do zahraničia, napríklad do Česka, čo sa už deje, a poskytovať rovnakú službu odtiaľ. Alebo môžeme zaťažovať zásielky, aby mali nad 50 gramov, čo však neúnosne zvýši náklady. Rozmýšľame aj o možnosti požiadať o licenciu na univerzálnu službu." Nakoniec niektorí nevylučujú ani to, že požiadajú štát o kompenzáciu svojich strát.
StoryEditor