V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky.
Slovenské polievky v prášku oslávia čoskoro päťdesiatiny. Ani sa to nezdá, ale ich začiatky v našich končinách neboli práve ružové. Prvé dehydratované polievky namiešali u nás v prievidzskej továrni Carpathia podľa českých receptúr v roku 1959. Keď sa nasledujúci rok objavili v obchodoch, gazdinky boli zdržanlivé. Nekupovali ich. Nebol to totiž len nezvyk (v krajine, kde výdatne a mastno sa najesť patrí do každodennej výbavy), ale ani výber prvých troch druhov, s ktorými Carpathia debutovala na trhu, sa nepodaril. Koho by už len oslovila napríklad ryžová polievka pripravená z vrecúška... Faktom zostáva, že šlo o polievkové receptúry, ktoré Carpathii v tom čase odstúpil národný podnik Vitana z českých Byšíc.
Celkom iná bola reakcia zákazníkov, keď sa po čase dostali na pult polievky novej generácie. Spotrebiteľom bolo hneď jasné, že ich v Carpathii nielenže začali vyrábať na nových strojoch, s novou technológiou a s viditeľne lákavejšími obalmi, ale vari najdôležitejší bol výber receptu a namiešaný a dehydratovaný obsah. Tak sa stalo, že slovenská gulášová, francúzska zeleninová i ďalšie polievky na trhu zabrali. Približne od 70. rokov 20. storočia sa dodnes tento druh výrobkov na nezáujem sťažovať nemôže.
Samotná prievidzská fabrika má však za sebou oveľa dlhšie dejiny. Jej právnym predchodcom bol závod, presnejšie pálenica, spracúvajúca lesné plody a byliny na pálenku už od roku 1875. V roku 1909 dostala firma oficiálny názov Carpathia a postavila základ neskôr úspešne šírenej a známej potravinovej značke, ktorú v roku 1921 aj zaregistrovali. Závod sa postupne preorientoval najmä na výrobu marmelád a lekvárov a neskôr aj na ovocné šťavy či sirupy. Po druhej svetovej vojne pribudli ešte kompóty, a to všetko sa vyvážalo do viacerých európskych štátov.
Po znárodnení vznikol síce národný podnik Carpathia, ale onedlho jeho názov zrušili a výrobu zastrešili Stredoslovenské konzervárne a liehovary sídliace v Prievidzi. Stratiť pôvodnú značku je pre producenta obrovská trauma a hoci pre dobových mocipánov nestála ani za mávnutie rukou, podnik sa ju po dlhé roky snažil prinavrátiť. V roku 1968 sa mu to podarilo a rok nato ju zaregistroval patentový úrad v Prahe. V tom čase však už výrobňa upustila od spracúvania ovocia a prešla kompletne na produkciu bujónov, dehydratovaných zmesí na prípravu jedál, na produkciu omáčok a sterilizovaných polievok.
Po zmene režimov sa Carpathia oddelila od konzervární a v roku 1992 ju kúpila, vrátane obchodného mena a značky, nadnárodná spoločnosť Nestlé sídliaca vo Švajčiarsku.
Dnes vyrábajú v Prievidzi ročne 30-tisíc ton polievok ????? v prášku a ďalších výrobkov, z ktorých len necelá pätina putuje na slovenský a český trh. Ostatné idú do 20 štátov sveta.
Polievky sú bez konzervačných látok, no obsahujú glutaman sodný na zvýraznenie chuti. Ako však tvrdí výrobca, táto látka patrí k najviac preskúmaným prísadám, neškodí a jej pôsobenie je pod kontrolou.