Cement z Rohožníka

Umiestniť cementáreň v Rohožníku, to nebola žiadna náhoda. Rozhodla o tom osobitá kvalita vápencov a ílov, ktoré sa nachádzajú na Záhorí. V rokoch 1971 až 1983 sa tak v niekoľkých etapách vybudovala v tom čase najmodernejšia cementáreň Československa. Popri výrobe sivého a bieleho cementu sa tu od polovice 70. rokov vyrábalo aj kusové vápno, vápenný hydrát, mleté vápence a suché omietkové zmesi. Podnik mal názov Západoslovenské cementárne a vápenky, kombinát Záhorie a zastrešovalo ho Generálne riaditeľstvo cementární a vápeniek v Trenčíne. Prvú linku na výrobu sivého cementu s označením PC1 sprevádzkovali v roku 1976 -- s najmodernejšou rotačnou pecou v strednej Európe s automatizovaným systémom riadenia z centrálneho velína. V roku 1983 k nej pribudla linka PC2, pričom spoločne vyrobili viac ako 1,4 milióna ton cementu za rok. Takzvaná biela linka, na ktorej sa ako v jedinej československej cementárni vyrábal polotovar (slinok) na výrobu bieleho cementu, produkovala viac než 100-tisíc ton tejto suroviny ročne.
Linka na výrobu sivého cementu prešla v rokoch 2003 -- 2005 rozsiahlou modernizáciou v hodnote viac ako 2,6 miliardy slovenských korún. Modernizácia prispela ku skvalitneniu výroby a zvýšeniu efektivity -- spotreba tepla a elektrickej energie na výrobu tony slinku klesla v porovnaní s obdobím pred rekonštrukciou o 10 -- 15 percent, čo má pozitívny vplyv aj na ochranu životného prostredia a zníženia emisií, vrátane CO2.
V procese privatizácie v 90. rokoch najprv vstúpil do spoločnosti Hirocem ako minoritný akcionár švajčiarsky Holderbank (dnešná skupina Holcim), ktorý sa stal v roku 1996 majoritným akcionárom. V roku 2001 sa spoločnosť premenovala na Holcim Slovensko, tá je súčasťou skupiny Holcim, jedného z najväčších svetových dodávateľov cementu a kameniva. Cementáreň dnes vyrába takmer 1,5 milióna ton sivého a bieleho cementu, štvrtina sivého a až 95 percent bieleho cementu idú na vývoz..
Najznámejšou stavbou na Slovensku, kde sa použil rohožnícky biely cement, je budova Národnej banky Slovenska a v zahraničí Olympijský štadión v Berlíne, kde sa hralo finále majstrovstiev sveta vo futbale 2006.