Irán v posledných rokoch prežíva ťažké ekonomické obdobie. Krajina leží na obrovských ložiskách ropy a plynu, ale ľudia tankujú do áut benzín z dovozu. Pretrvávajúce sankcie OSN - pre iránsky jadrový program - znemožňujú dovoz moderných technológií a obmedzujú obchod s vyspelým Západom.
Napriek vysokému príjmu z exportu ropy sa iránska ekonomika dostala v dôsledku viacročného nedostatku kapitálu do vážnych problémov vrátane klesajúceho rialu. Vláda na to reaguje znižovaním a reštrikciou dovozov.
Tieňová ekonomika
Narastajúce korupčné aféry, a to neraz i v radoch duchovenstva, ktoré má stále veľký vplyv na ekonomicko-politický vývoj v krajine, prinášajú nemalé problémy. Predovšetkým sa znižuje dôveryhodnosť štátu. Odhaduje sa, že 35 až 40 percent HDP tvoria nezaregistrované príjmy v podobe daňových únikov, pašovania tovaru a pracovných síl z Afganistanu a Pakistanu. Tieto pohyby neprechádzajú oficiálnou štatistikou a tvoria tieňovú ekonomiku v krajine. Štátne podniky sú prevažne neefektívne a stratové a viac ako 50 percent výdavkov štátneho rozpočtu tvoria štátne subvencie. Konfrontácia konzervatívnych náboženských vodcov s reformným hnutím prináša čiastočné úspechy v liberalizácii života, ale reformy sa zavádzajú len veľmi pomaly.
Cenné zdroje pod zemou
Zásoby ropy v Iráne predstavujú približne 125 miliárd barelov, čo je 9,3 percenta celkových svetových zásob ropy, čím sa táto krajina zaraďuje na tretie miesto na svete. Pred ňou sú len Perzský záliv a Sibír. Súčasná ťažobná kapacita ropy je približne 4,2 milióna barelov denne a plánuje sa zvýšenie ťažby na 4,5 milióna.
Osobitný význam majú ložiská uránovej rudy v strednom Iráne neďaleko mesta Bafqa, ktoré patria k najväčším na svete.
Za súčasnej prakticky prerušenej medzinárodnej spolupráce však bude mať krajina problém udržať doterajší stav. Priemerný denný vývoz je 2,72 milióna barelov. Najväčší odberatelia iránskej ropy boli v roku 2006 Japonsko, Čína, firma Shell, indická Relliance, Turecko, Južná Kórea a ďalšie krajiny a nadnárodné spoločnosti.
Iránu napriek veľkým zásobám ropy chýbajú rafinérie na výrobu pohonných látok, ktorých vyše 50 percent musí dovážať. Tieto dovozy predstavujú 13,74 percenta z celého importu krajiny - dovedna za 5,39 miliardy dolárov. Značná časť benzínu Irán minulý rok doviezol z Európskej únie, ale najväčším dodávateľom sú Spojené arabské emiráty a India.
Perspektívny región
Irán sa začal viac sústreďovať na svojich susedov. Tieto krajiny vytvorili Organizáciu pre ekonomickú spoluprácu, ktorej zakladajúcimi členmi okrem Iránu boli Turecko a Pakistan a neskôr šesť ďalších krajín bývalého ZSSR, a to Uzbekistan, Tadžikistan, Kazachstan, Azerbajdžan, Turkménsko, Kirgizsko a neskoršie i Afganistan. ECO združuje trhový potenciál viac ako 300 miliónov obyvateľov a pokrýva veľké územie, ktoré je integračným regionálnym zoskupením Kaspickej oblasti.
Dopravná tepna sever - juh, prepojenie železničnej siete Iránu so železničnou sieťou krajín SNŠ, sa stáva tranzitnou pre celú oblasť Blízkeho a Stredného východu.
Výhodné úvery
Poskytovanie úverov zo Západu za veľmi výhodných podmienok bolo jedným z najvýznamnejších programov podpory zahraničného obchodu, ale nástupom sankcií a ekonomického tlaku zo strany USA a ďalších krajín od roku 2005 sa stáva minulosťou. Úvery Irán splácal dlhodobými dodávkami ropy a ropných derivátov, petrochemickými surovinami a polotovarmi.
Pre ďalší rozvoj kľúčových odvetví priemyslu v tomto smere sa snažil Irán maximálne získať výhodné úvery aj z medzinárodných finančných a bankových inštitúcií. Japonsko poskytlo Iránu úver za tri miliardy dolárov do energetického sektora v oblasti rozvojových projektov prieskumu a ťažby ropy a plynu a výstavby elektrární. Rusko uzavrelo s Teheránom pred štyrmi rokmi významné dohody za vyše miliardu dolárov na dostavbu jadrovej elektrárne Bushehr, ťažkého strojárstva a montáž lietadiel Antonov a JAK pri Isfaháne.
Pokus o získanie investícií
V máji 2002 vstúpil do platnosti nový zákon o ochrane a podpore investícií, v ktorom sú podstatné zmeny pre zahraničných investorov. Zákon prináša zjednodušenie a zvýšenie atraktívnosti pre investorov. Umožňuje vstup zahraničného kapitálu do sto percent s výnimkou ropy a plynu, kde je osobitná regulácia, zakladanie joint ventures až do 100-percentnej možnosti vstupu zahraničného kapitálu. Podiel na výrobe na domácom trhu i pre export do tretích krajín zo zahraničných investícií je limitovaný na 25 - 35 percent, zdanenie zisku, podobne ako pre podnikanie, je v Iráne 25 percent. Zodpovedným orgánom je len Rada pre zahraničné investície pri ministerstve ekonomiky a finančných vecí. Rovnaké práva platia pre zahraničných, ako i domácich investorov.
Strata záujmu podnikateľov
Pôvodne plánovaný zámer získať 48 miliárd dolárov zahraničných investícií bol pred tromi rokmi zredukovaný na skutočných 24 miliárd. V roku 2006 došlo vplyvom konfrontačnej politiky Iránu k drastickému poklesu priamych zahraničných investícií, ktoré sa odhadujú len na miliardu dolárov. Napriek tomu ponuka stále trvá. Najperspektívnejšie sú investície do budovania modernej priemyselnej infraštruktúry, ako sú petrochémia, energetika, ropný a plynárenský priemysel, oceliarstvo, textilný a potravinársky priemysel, dopravná infraštruktúra, vrátane investícií na ochranu životného prostredia.
Daňové prázdniny
Vo voľných obchodno-priemyselných zónach môžu zahraniční a iránski investori podnikať v akomkoľvek odsúhlasenom investičnom zámere. Majú pritom 4 - 15 rokov daňové prázdniny a ochranu investícií proti rôznym rizikám. Vstupný zahraničný kapitál, čistý zisk a výnosnosť z investičných aktivít sa môžu zákonne transferovať do zahraničia.