V krátkej päťročnej histórii ekonomickej Nobelovky sa stalo až dvakrát, že ocenenie získal ruský emigrant pôsobiaci v USA: po Kuznetsovi (1971) vyznamenali o dva roky neskôr aj Leontiefa.
Wassily Leontief (1906 --1999) uvádza v svojom životopise, že k jeho najstarším spomienkam patrí hlboký smútok v celej krajine nad úmrtím Leva Tolstého, hvízdanie zablúdených guliek v prvých dňoch Februárovej revolúcie a Leninov prejav z vysokej tribúny pred Zimným palácom. Absolvoval ekonómiu v Petrohrade a Berlíne, pracoval pre železnice v Číne, a od roku 1931 zakotvil v USA. Pôsobil na Harvarde a zároveň šéfoval ekonomickému výskumu tejto prestížnej univerzity. Spolu s Holanďanom Tinbergenom, premiérovým držiteľom NC, bol priekopníkom aplikácií špecifických metód na empirické dáta. Ako prví dokázali realizovať makroekonomickú teóriu s medziodvetvovou analýzou celej ekonomiky.
Konkrétny Leontiefov prínos spočíva v rozvinutí teórie input-output do modelu medziodvetvových vzťahov, využiteľnej pre odvetvové plánovanie, pričom jeho metóda štruktúrnej analýzy umožnila empirický rozbor komplikovaných vnútorných väzieb vo výrobnom procese.
Keď Leontief v roku 1956 testoval platnosť Heckscher-Ohlinovej teorémy na štruktúru vývozu USA, zistil, že Američania prevažne exportujú výrobky náročné na prácu. Tento poznatok, tzv. Leontiefov paradox, zdanlivo odporoval tejto teoréme, pretože USA sú krajinou bohato vybavenou kapitálom. Leontief však nezobral do úvahy fakt, že americká práca je vysoko kvalifikovaná, t.j. obsahuje vysoký podiel ľudského kapitálu.
S istou kritickosťou sa o Leontiefovi z hľadiska jednostrannosti kvantitatívno-emprických metód vyjadril Václav Klaus (1994), no v memoároch amerického podnikateľa slovenského pôvodu Michaela Sumichrasta (1996) možno nájsť aj takýto postreh:
"Domy, ktoré sme stavali v Morrisville, boli do veľkej miery výmyslom známeho ekonóma Leontiefa. Prišiel s tou ideou na začiatku kórejskej vojny. Podľa neho Amerika potrebuje veľa ocele na vojnu a neďaleké železiarne budú potrebovať mnoho nových zamestnancov. Títo zamestnanci budú zase potrebovať nové lacné domy. S touto ideou sa stalo to, čo s mnohými ideami ekonómov, ktorí podobne ako on nemali šajnu o skutočnom živote. Mala by sa študovať na univerzitách ako príklad toho, ako sa to nemá robiť. Po prvé, kórejská vojna nepotrebovala mimoriadne veľa železa. Po druhé, železiarne nepotrebovali nových robotníkov. Po tretie, tí čo tam žili, mali väčšinou už zaplatené domy a nepotrebovali nové. Po štvrté, nebol tam dopyt po lacných domoch."
Sú to úplne iné stanoviská ako pohľad profesora Assara Lindbecka, člena Švédskej kráľovskej akadémie vied, pri príležitosti slávnostného odovzdávania ceny: Pán profesor Leontief "Vybudovali ste nielen teoretické základy štruktúrnej analýzy, ale podujali ste sa na prácnu a namáhavú úlohu zhromaždiť empirické údaje nevyhnutné pre využitie tejto metódy na riešenie závažných ekonomických problémov i na empirické overovanie rôznych teórií."
StoryEditor