Diétny suchár

V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky, ktoré pretrvali na trhu už niekoľko desaťročí.
Ide o výrobok, ktorý ani najmodernejšie technológie takmer nijako nezasiahli. A sotvakedy zasiahnu. Veď suchár, ak má zostať suchárom, vždy sa bude vyrábať predovšetkým ručne.
Diétny suchár sa objavil na našom trhu niekedy v 70. rokoch. Vzhľadom na vtedajšie časy možno povedať, že to bola aj jedna z prvých lastovičiek racionálnej stravy v dnešnom chápaní. Samozrejme, o žiadnej konkurencii racionálnych produktov vtedy nemohlo byť reči, takže sucháre sa veľmi rýchlo ujali. Vyrábali ich viacerí výrobcovia, medzi nimi od roku 1985 aj štátny podnik Západoslovenské pekárne a cukrárne v Nitre, konkrétne jeho pekáreň v Senici.
Senická výrobňa sa po ekonomických zmenách v roku 1989 spolu s ďalšími odtrhla a vznikol nový štátny podnik Senické pekárne a cukrárne. Ten sa o rok transformoval na súkromnú akciovú spoločnosť, z ktorej sa vytvorili terajšie Senické a skalické pekárne -- firma so slovenským majiteľom. Výrobný program sa ani po zmenách nijako zásadne nemenil. K hlavným produktom patria už roky chlieb, pečivo, jemné pečivo, sucháre, strúhanka plus cukrárenské výrobky, medzi nimi najmä čajové pečivo a známy, ale priemyselne vyrábaný trdelník.
V čom je na suchároch toľko ručnej práce? Prípravu cesta, cez vymiesenie, vykysnutie a vloženie do špeciálnych štvorcových foriem, krudónov, robia takmer len stroje. Len čo sú však tehličky upečené, nastupujú ruky pracovníčok. Tehličky pokrájajú na krájačkách a jednotlivé kusy kladú na priebežnú pásovú pec, kde sa krajce znova dopekajú, ako hovoria pekári -- "restujú". Pozberajú sa do prepraviek, nechajú vychladnúť, pobalia sa do špeciálneho papiera a odvážia. Preto ručne, lebo jemnú manipuláciu s krehkým tovarom stroj nenahradí. Vysoký podiel ručnej práce limituje aj maximálny výkon. Teraz vyrábajú v Senici mesačne 12, ale stane sa, že niekedy až 15 ton suchárov. Za socializmu, keď však bola iná zamestnanosť a nižšia efektivita práce, tu produkovali za mesiac i 20 ton.
Najnovšie tendencie kážu obohacovať cesto o nové prídavné suroviny, aby boli sucháre ešte krehkejšie. Ale požiadavka doplniť cesto aj novými chuťami, napríklad bylinkami či cesnakom, sa pri danej technológii neosvedčila. Klasické diétne sucháre zo Senice sa dnes objavujú na trhu pod obchodným názvom Vilija.