V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky.
Slovnaft budovaný od roku 1950 mal pôvodne spracúvať len obmedzené množstvo ropy, zmenilo sa to až dlhodobou zmluvou o dodávkach suroviny z bývalého ZSSR. V roku 1957 sa dala do prevádzky atmosféricko-vákuová destilácia 1 s ročnou kapacitou spracovania 120-tisíc ton, v roku 1962 už 185-tisíc ton ropy ročne. Na rafináciu motorových palív, benzínu a motorovej nafty sa použil proces lúhovania, doctorovania a prania. Za socializmu bola štruktúra výroby v Slovnafte úplne iná. V roku 1989 tvorili ešte ťažké produkty, vykurovací olej a asfalty takmer polovicu produkcie, kým nafta iba 26 a benzíny len 9 percent. Naproti tomu dnes tvoria autobenzíny a motorové nafty až 85 percent.
Korene predchodcov dnešného benzínu Tempo Plus 95 siahajú do roku 1986, vtedy podnik spustil predaj bezolovnatého benzínu Natural 91, čo bol začiatok éry "čistejších" motorových palív. Masový predaj UNI benzínov 91 a 95 sa začal v roku 1993. Predaj olovnatého benzínu sa definitívne skončil v januári 1995, kým európske zákony to prikazovali o štyri roky neskôr. Výlučne bezsírne autobenzíny dodáva rafinéria od roku 2005 a rok na to začala plniť požiadavku Bruselu pridávať biokomponent ETBE. V decembri 2008 začala aj s výrobou biobenzínov s obsahom etanolu, pričom v benzíne Tempo Plus 95 sú ďalšie aditíva pozitívne vplývajúce na motory.
Vývoj motorových náft napreduje hlavne vďaka ekologickým požiadavkám na výrobcov áut so vznetovými motormi. V Slovnafte znižujú obsah síry v motorových naftách od roku 1987, od konca roka 2004 sa vyrábajú výlučne nízkosírne motorové nafty s obsahom síry do 0,005 percenta. Vďaka modernizácii zariadení získava dnes Slovnaft z tony ropy 85 percent nafty, benzínu a plastov, kým v priemerne moderných rafinériách v Rakúsku, Česku a Poľsku je to 60 -- 75 percent.