Kde by mal podnikateľ začať so šetrením energiou?
Najviac energie pretečie vo výrobe, a práve tam je najviac miesta na šetrenie. Od riadenia odberu elektriny cez frekvenčné meniče na elektromotoroch, ich optimálne riadený odber, svietenie, zateplenie, to všetko je na strane spotreby. Na druhej strane je výroba a obstaranie energie. Je tam veľmi aktuálna náhrada zemného plynu biomasou. Výrobca si môže elektrinu vyrobiť kogeneračnými jednotkami. Je to ako normálny spaľovací motor, ktorý používa plyn na pohon, a ten točí generátor a vyrába elektrinu. Na jednej strane vstupuje zemný plyn a na druhej strane je výstup v podobe elektrickej energie a teplo, ktorým sa dá kúriť a využiť ho na zateplenie budov.
Momentálne už tento spôsob nie je veľmi zaujímavý, pretože ceny zemného plynu sú dosť vysoké. Najväčšiu kogeneračnú jednotku majú SES Tlmače, ktoré majú 40-kilowattový stroj, Mecom Humenné má dva 190-kilowattové stroje.
Znamená to, že táto technológia je na ústupe?
Pred pár rokmi bol cenový rozdiel medzi plynom a elektrinou výraznejší, takže sa to oplatilo. Vtedy podnik vyrobil elektrinu za cenu, ktorá bola nižšia ako tá, za ktorú nakúpil, a teplo mal navyše ako ďalší profit. Dnes je cena elektriny stabilizovaná, avšak plyn išiel za posledné dva roky dramaticky nahor. Tieto vstupy sú v nerovnováhe, čo už nie je také efektívne ako pred pár rokmi. Teraz sa opäť bude posúvať cena elektriny, takže vytvorí sa rovnováha medzi plynom a elektrinou. Tieto posuny na trhu však zároveň posúvajú technológie.
Smeruje to k náhrade zemného plynu?
Pre menšie priemyselné jednotky je efektívne využiť bioplyn. Pre priemysel to však zaujímavé nie je. Najväčšie využitie tejto technológie je na bioplynových staniciach, najmä v poľnohospodárstve a potravinárstve. Tam sa zvyšky z potravinárskej výroby ukladajú vo vyhnívacích nádobách a vzniknutý plyn sa používa na pohon zariadení. Takýchto jednotiek vrátane čističiek je na Slovensku zatiaľ veľmi málo. Začína to byť zaujímavé vďaka podpore štátu, pretože výkupná cena elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je vyššia ako cena štandardnej elektriny.
Je to vlastne dotácia. Môžu s ňou podnikatelia rátať na viac rokov?
Táto podpora je garantovaná iba na rok, a preto to pre investorov nie je veľmi zaujímavé, ak si chcú projektovať svoje dlhodobé plány. Teraz sa má prijať zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, kde bude výkupná cena garantovaná 12 až 15 rokov ako v Česku či v Rakúsku. Priama dotácia tam nebude, no firmy môžu predávať svoju produkciu z obnoviteľných zdrojov. Distribútor nemá povinnosť ju odoberať, ale napriek tomu takto vyrobenú elektrinu už teraz odoberajú. Investície do takýchto zariadení sú pomerne vysoké -- štát sa takto snaží podporiť ich rozvoj.
Na ktorých projektoch sa vaša firma podieľala?
Ako príklad môžem uviesť PPS Group Detva, bývalé Podpolianske strojárne. Rozhodli sa nahradiť zemný plyn spaľovaním energetickej biomasy -- dreva, štiepky, pilín, kôry, odrezkov, čiže inak nespracovateľnej drevnej hmoty. Nový kotol Vesko-B bol inštalovaný v decembri minulého roka. Vo firme je to tretia zmena v kotolni, ktorá najprv spaľovala uhlie, potom plyn a teraz biomasu. Nový kotol má výkon osem megawattov a dokážu ním vyrobiť 80 percent energie. Tento rok to možno bude aj sto percent, pretože bola teplá zima.
Aká je úspora pri spaľovaní biomasy?
Rozdiel medzi cenou dreva a plynu je asi dvesto korún za gigajoul. Postavili sme aj kotol na biomasu v Hriňovej, ktorým sa vykuruje areál ZŤS. Keď odrátame náklady za technológiu, rozdiel je asi sto korún za gigajoul. Kotol, ktorý máme v Detve, vyrobí za hodinu pri plnom výkone 28,8 gigajoula, takže sa dá ušetriť 2 800 korún za hodinu. Samozrejme, kotol nejde na plný výkon po celý rok. My sme im postavili túto technológiu a zároveň sa teraz staráme o zabezpečenie biomasy, keďže firmy sa obávajú o jej plynulé dodávky. Je to desaťtisíc ton ročne, čo nie je málo. Hoci sa dá predpokladať, že aj biomasa pôjde s cenou hore, viac-menej bude kopírovať cenu plynu.
A čo iné druhy energií okrem biomasy?
Robíme väčšie projekty pre mestá a veľké firmy a realizovali sme i projekt Bane Handlová, kde sa pri ťažbe uvoľňuje metán a CO2, ktorý ako výbušnú zmes spaľovali a likvidovali. Teraz si postavili dve kogeneračné jednotky a plyn z bane spaľujú a vyrábajú elektrinu pre vlastnú potrebu. Palivo majú zadarmo. To je však skôr výnimočný príklad. Každá firma si však môže nájsť svoj spôsob, ako ušetriť.
Peter Martinek
KTO JE KTO
Ivan Ďuďák
pôsobí ako riaditeľ marketingu a konzultant v spoločnosti Intech Slovakia. Spoločnosť sa zaoberá komplexnými energetickými riešeniami firiem na kľúč.