Desiatky rokov zamestnávajú médiá celého sveta izraelsko-palestínske konflikty, ktoré bývalý americký prezident Bill Clinton prirovnal ku vzťahom medzi svojím psom Buddym a rodinnou mačkou. Samotný konflikt však nie je až taký zábavný. Obe strany stál tento spor mnoho životov, koniec konfliktu však vidia iba veľkí optimisti. Napriek tomu ekonomika Izraela zdravo napreduje, a to aj vďaka silnej orientácii na Spojené štáty. Pokiaľ pred 15 rokmi boli najviac rozšírené tradičné priemyselné odvetvia, a predovšetkým výroba zbraní, dnes sa izraelské spoločnosti orientujú najmä na nové odvetvia a technológie, ako sú biotechnológia, agrotechnológia, nanotechnológia, softvéry, telekomunikácie, polovodiče, bezpečnosť a ochrana, optické zariadenia, internetové technológie, zdravotnícke zariadenia a ochrana dát. Mimoriadne postavenie má predaj a spracovanie diamantov. Diamantová burza v Tel Avive je tretia najväčšia na svete.
Nekonečné spory
Izraelský štát vznikol v roku 1948 a jeho rozloha mala zahŕňať 55 percent bývalého britského mandátneho územia Palestíny, to znamená 14-tisíc štvorcových kilometrov, zatiaľ čo na ostatnom území mal vzniknúť palestínsky štát. Arabské štáty toto rozhodnutie OSN neprijali a v deň vyhlásenia Izraela nový štát napadli. V tejto arabsko-izraelskej vojne na prelome rokov 1948 a 1949 Izrael získal územia s rozlohou 6 700 km2 na úkor pôvodne predpokladaného arabského palestínskeho štátu. Od tohto obdoba sa začali boje Židov a Arabov o palestínske územie, ktoré trvajú v rôznych formách doteraz.
Nasmerovaný na zámorie
Izrael napriek mnohým úskaliam zabezpečil svojim obyvateľom pomerne vysokú životnú úroveň s rozvinutým systémom trhového hospodárstva. Nedostatok surovín kompenzuje vysoko sofistikovanou výrobou a obchodom.
Je to krajina s parlamentnou demokraciou, ale zároveň so silnými právomocami premiéra. Dôležitú úlohu v chode štátu zohráva armáda, ktorou v tej či onej funkcii prešiel takmer každý izraelský politik. Jeruzalem vedie zdĺhavé vnútropolitické spory ohľadne smerovania štátu v otázke, či má mať religiózny alebo sekulárny charakter, a aj z toho dôvodu krajina nemá písomnú ústavu.
Prakticky bezvýhradná orientácia na Spojené štáty americké, v ktorých Jeruzalem vidí rozhodujúceho hráča blízkovýchodných a celosvetových vzťahov, sa Izraelu vyplatila.
V priamej úmere so zvyšovaním závislosti od USA došlo, naopak, k zhoršovaniu vzťahov s Európskou úniou. Hlavným kameňom úrazu je izraelsko-palestínsky konflikt, kde Brusel presadzuje riešenia nevyhovujúce izraelským predstavám a záujmom.
Prevládajú americké investície
Zahraniční investori napriek mnohým turbulenciám v krajine veria, že svoje peniaze dostanú so ziskom napäť. Potvrdzujú to čísla o investíciách za obdobie posledných 12 rokov, ktoré vzrástli zo 600 miliónov dolárov v roku 1993 na takmer 13,2 miliardy v roku 2006. Najviac investícií pochádzalo zo severnej Ameriky (49 percent), z Európy (27), z Ázie (6) a ostatné tvoria 18 percent. Medzi oblasti s najväčším nárastom investícií patria agrotechnológia, biotechnológia, ochrana dát, internetové technológie, zdravotnícke zariadenia, nanotechnológia, optika, bezpečnosť a ochrana, polovodiče, softvéry a telekomunikácie.
Najzaujímavejším bol v roku 2006 predaj 80 percent akcií Iscar americkej spoločnosti Berkshire Hathaway Warrena Buffetta v celkovej hodnote päť miliárd dolárov. Kapitál smeroval do sektora Hi-Tech, najmä do telekomunikácií, do R&D v oblasti prírodných vied, do priemyselných softvérov, polovodičov a do internetu.
Lákajú ich nehnuteľnosti
Izraelským priamym zahraničným investíciám na Slovensku nepatrí popredné miesto. Ich priamy podiel na celkových investíciách v prvej dvadsiatke štatistiky neuvádzajú. V poslednom období narastá záujem izraelskej strany najmä o nehnuteľnosti. V súčasnosti viacero izraelských spoločností skúma možnosti investovať do nehnuteľností na Slovensku nielen do výstavby rezidenčných štvrtí a administratívnych budov, ale aj v rámci cestovného ruchu. Investície v priemyselnej výrobe sa orientujú na menšie výrobné firmy. Rastie záujem o investovanie v Hi-Tech sektore. Pracuje sa na viacerých projektoch v softvérových službách a telekomunikáciách.
Podpore prílevu priamych zahraničných investícií do Izraela napomáha agentúra Investment Promotion Center podliehajúca izraelskému ministerstvu priemyslu. Ponúka zahraničným investorom prepracovaný balíček investičných stimulov a služieb, vrátane daňových prázdnin až do výšky 10 rokov.
Na vlne Hi-Tech
V Izraeli sa uchytilo vyše tritisíc Hi-Tech spoločností a každý rok pribúda okolo 250 ďalších. Toto množstvo predstavuje po Silicon Valley v USA druhé najväčšie zoskupenie na svete. Vyše 60 izraelských rizikových investičných fondov (Venture Capital) investovalo približne do 450 spoločností a disponujú s 2,5 miliardy dolárov na nové investície. S viac ako 130 izraelskými firmami sa obchoduje na zahraničných burzách. Najväčší rozmach za posledných desať rokov zaznamenal softvérový obchod, ktorý za toto obdobie vzrástol o vyše 700 percent s ročným objemom predaja vo výške takmer 3,6 miliardy dolárov, čo predstavuje takmer osem percent exportu Izraela.
Zisky zo zbraní
Podľa Štátnej agentúry pre export zbrojnej techniky Izrael v roku 2006 vyviezol výrobky obranného priemyslu v hodnote 4,4 miliardy dolárov, čo je oproti roku 2005 nárast o 20 percent. Na príjmoch štátu sa tiež podieľa spracovanie základných surovín a ich export. Izraelskú ekonomiku kontroluje 12 domácich finančných skupín so silným prepojením na zahraničných, najmä amerických investorov. Najvýznamnejšie sú skupiny bratov Borovichovcov, Saban Group, konzorcium Cerberus-Gabriel, skupiny S. Ofera, N. Danknera, Sh. Arisonovej a ďalšie, ktoré kontrolujú až 60 percent firiem. Pretrvávanie systému silnej koncentrácie finančného kapitálu, ktorý už v iných západných ekonomikách neexistuje, štát toleruje, pretože to prispieva k vstupu silných zámorských investorov, najmä židovského pôvodu.
Pre izraelskú ekonomiku je bezpečnosť na prvom mieste. Vojna s Hisballahom v lete v roku 2006 citeľne narušila ekonomickú stabilitu. Podľa vyjadrenia Bank of Israel vplyv na vývoj HDP sa prejavil stratou 595 miliónov dolárov, čo je 0,5 percenta HDP. Najväčšie straty zaznamenal sektor cestovného ruchu, ktorého veľké očakávania na rok 2006 skončili v dôsledku tejto vojny so štvorpercentnou stratou oproti roku 2005.
Očakávaný vývoj
Vláda chce aj v tomto roku uplatniť zásadné ekonomické pravidlo. Bude pokračovať v znižovaní verejných výdavkov, čím chce znížiť daňové zaťaženie firiem. To ovplyvní rast príjmov aj rast osobnej spotreby. Od pokračovania privatizačného procesu sa očakáva zvýšenie efektívnosti doterajších štátnych podnikov, čo sa pozitívne odrazí v príjmovej časti štátneho rozpočtu. Prínosom do ekonomiky budú aj nové investície do infraštruktúry a veľké národné projekty, ako sú plynofikácia Izraela, výstavby železníc, tepelných elektrární, ciest a projektov v oblasti vodného hospodárstva. V roku 2007 sa očakáva 3,8-percentný rast HDP. Pri relatívne nízkej úrokovej miere, náraste reálnych miezd a znížení daňového zaťaženia sa očakáva rast osobnej spotreby o 4,4 percenta. Ak sa dodrží rozpočtová disciplína aj v roku 2007, je predpoklad, že verejné výdavky nenarastú a očakáva sa úroveň roka 2006. Nezamestnanosť bude mať i naďalej klesajúcu tendenciu a v roku 2007 sa odhaduje na 8,4 percenta.
Slovensko boduje strojárstvom
Najväčšiu časť nášho exportu tvorili v roku 2006 osobné autá z Volkswagenu Slovakia, ktorých podiel predstavoval takmer 45 percent. Na izraelskom trhu sa uplatnili práčky z Whirlpoolu Poprad, papier a lepenka z Kappy Štúrovo, pneumatiky Matadora Púchov, nábytok a drevo zo Swedwoodu Slovakia, liečivá a prísady z Biotiky Slovenská Ľupča a Zentivy International Hlohovec ako aj hliník zo Žiaru nad Hronom. Najväčšia vývozná položka predchádzajúcich rokov, valcované plechy z U.S. Steel Košice boli vyvezené len v minimálnom objeme, čo nás posunulo do záporných čísiel v obchodnom salde. Podstatne vzrástol aj vývoz výrobkov obranného priemyslu, guľkových ložísk, drôtov, káblov a priadze zo syntetického hodvábu z Rhodie Industrial Yarns Humenné.
V slovenskom dovoze prevládali najmä rôzne stroje, prístroje a zariadenia, chemické a farmaceutické výrobky. Medzi najvýznamnejších dovozcov z Izraela patria spoločnosti S&T Slovakia, Agrovita, Iscar, Inergy Automotive Systems, Netafim, Movos, ITM dátové komunikácie a Avaya Slovakia. Na prehĺbenie obchodno-ekonomickej spolupráce existujú rezervy. Obe krajiny skúmajú možnosti v rozvíjaní spoločných programov v strojárskom, vojensko-obrannom priemysle i v cestovnom ruchu. Pre našich občanov je dobrou správou, že pri ceste do Izraela nepotrebujú víza.