Živnostník, ktorý má malú firmu, a v nej zamestnáva niekoľko pracovníkov, sa rozhodol dať jednému z nich výpoveď. Sám ju napísal na papier, dotyčný mu ju podpísal. No ani jeden si nevšimol, že text neobsahuje správne formulácie.
"Verejnosť si často zamieňa pojem výpoveď a skončenie pracovného pomeru," podotýka Peter Kubovič, managing partner advokátskej kancelárie Hagyari, Kubovič & Partners. "Veľakrát možno od zamestnancov, ale aj zamestnávateľov počuť nesprávne vyjadrenie: Dostal alebo dal som výpoveď dohodou. Často sú nesprávne označené aj dokumenty vypracované na tento účel."
Čo sa teda má podľa právnikov dôsledne odlišovať? Pojem "skončenie pracovného pomeru" pomenúva len samotnú skutočnosť, že niečo sa má ukončiť. Kým pojmy "výpoveď", "dohoda", "okamžité skončenie pracovného pomeru" označujú konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Pracovný pomer, ako vysvetľuje Kubovič, sa dá ukončiť viacerými spôsobmi. Ak ponecháme bokom najjednoduchšiu formu, ktorou je skončenie pracovného pomeru na určitú dobu, tak najflexibilnejším vyriešením tejto situácie je dohoda zamestnanca a zamestnávateľa. Predpokladá však ochotu oboch strán dohodnúť sa na skončení pomeru a na okolnostiach. Zákon na to podľa Kuboviča nepredpisuje žiadne podmienky.
Dohoda o skončení pracovného pomeru sa uzatvára písomne a ak to zamestnanec požaduje, musia sa v nej uviesť dôvody. Ak nastalo uzavretie dohody kvôli organizačným zmenám zamestnávateľa, musí sa to v nej uviesť bez ohľadu na to, či o to zamestnanec požiada.
Výpoveď ako jednostranný úkon
Ďalším spôsobom je výpoveď -- jednostranný úkon buď zo strany zamestnávateľa, alebo zamestnanca. Podmienky presne upravuje Zákonník práce. Výpoveď sa musí vyhotoviť písomne a musí sa doručiť druhej strane. Podľa slov právnika uprednostňuje sa doručenie na pracovisku, ak sa to nedá -- poštou. Pracovný pomer sa nekončí dňom doručenia výpovede, ale až uplynutím výpovednej lehoty, ktorá trvá najmenej dva mesiace. Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa viac ako päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. "Ľudí často prekvapí moment začiatku plynutia výpovednej doby -- až od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca," vraví právnik.
Kým zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez jeho uvedenia, zamestnávateľ to môže urobiť iba z dôvodov vymedzených v Zákonníku práce. Dôvod musí vo výpovedi presne uviesť. Podľa právnika je právo zamestnávateľa dať výpoveď čiastočne aj obmedzené. "Môže tak urobiť, len ak nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Alebo, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú ponúkanú prácu."
Táňa Rundesová