Tieto tzv. verifikačné komisie si môže zavolať ktorýkoľvek poškodený farmár, lesník alebo chovateľ rýb. Umožňuje to zákon, ktorý ešte stihla schváliť bývalá vláda. Podľa neho majú poľnohospodárski prvovýrobcovia (právnické a fyzické osoby s prideleným IČO a samostatne hospodáriaci roľníci) nárok na dotáciu, aby si vykompenzovali straty spôsobené prírodnou katastrofou alebo podobnou udalosťou.
Nová vláda zatiaľ ústami ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona nárok na "záplavové“ dotácie nespochybnila. Aj keď nevie, odkiaľ na ne po Ficovej vláde nájsť zdroje. Najmä, ak by malo ísť o okamžité preddavky. Na otázku, kedy môžu agropodnikatelia očakávať výzvu, ktorú má na ich žiadosti zastrešiť Pôdohospodárska platobná agentúra, však ministerstvo pôdohospodárstva odpovedá neurčito: Zrejme v auguste.
Postup pri odškodnení
Ako teda majú postupovať poškodení farmári, ak sa rozhodnú uchádzať o dotáciu? V prvom rade musia získať podklady slúžiace na vyčíslenie a uplatnenie škôd. Nadobudnúť ich možno dvojako. Buď si zavoláte do terénu súdneho znalca, a ten vám vyhotoví znalecký posudok, ktorý si zaplatíte, alebo sa prihlásite na regionálnom pracovisku Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ktorý k vám pošle verifikačnú komisiu. Jej posudok je bezplatný, čo doteraz využila drvivá väčšina dotknutých. "Pre komisiu potrebuje farmár jedine štatistické údaje o parcele. Fotodokumentácia z terénu po tom, ako ho zasiahla katastrofa, nie je povinná, ale môže sa priložiť ako dôkazový materiál,“ tvrdí Jozef Vrabček z uvedeného ústavu.
Dotáciu však zo zákona budú môcť získať len tí, ktorých straty presiahnu dvetisíc eur (pri lesoch 5-tisíc) alebo 30 percent bežnej úrody.
Podľa Stanislava Nemca, hovorcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, je jediný problém to, "že v niektorých regiónoch sú poškodené desiatky farmárov, takže na komisie treba čakať dlhšie“.
Nikdy nie je neskoro
Hoci už ubehol mesiac, ani tí, ktorí zatiaľ komisiu nezavolali, nič nezmeškali. Niekedy je škoda dokonca až s odstupom času viditeľnejšia, zdôrazňuje riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Pavel Filkorn. "Hneď po záplavách môže byť porast relatívne živý a zdravý, ale deštrukcie nastávajú časom. Prichádzajú plesne, ktoré napríklad totálne spustošili repkové porasty. Až teraz sa odkrýva najväčší problém - mykózy, septoliózy, slabé zrnká, málo vegetácie, o 60 - 80 percent nižšie úrody.“
Napríklad v spoločnosti Agrostaar KB bola komisia preverujúca škody živočíšnej výroby, pred týždňom. Šéf podniku František Szikura odhaduje, že ak mávali kedysi bežné tržby za podnik okolo 80 miliónov korún, v živočíšnej výrobe majú vyše polovičný výpadok a v rastlinnej až 70 percent. "Toto bez dotácií nemožno prežiť.“
Rovnako to vidí Alexander Korcsmáros, šéf podniku Poľnohospodársko-obchodno-výrobného družstva v Mokranciach, ktoré má na jarnom jačmeni straty 90 a na oziminách do 40 percent, jeho celkové škody sú 370-tisíc eur. "Do troch rokov väčšina poľnohospodárov u nás padne,“ prorokuje.
Miera poškodenia
Komisie stanovia iba mieru škôd. Straty si už musí vypočítať každý sám podľa metodiky zverejnenej na webe ministerstva pôdohospodárstva. Rovnako ako záplavy zahŕňajú odškodnenia aj iné javy, napríklad podmáčané pôdy. "Je to absolútne neštandardný rok, s akým európske predpisy vôbec nepočítali,“dodáva Filkorn.
Agropodnikatelia sa obávajú aj toho, že ak budú musieť napríklad úrodu štatisticky vykazovať až ku koncu roka, čiže žiadať o kompenzácie budú môcť zrejme až s väčším
odstupom, zabráni im v tom zadlženosť. S dlhmi sa totiž o dotácie uchádzať nedá. Aj preto sa agrokomora domáha rýchleho odškodnenia aspoň pre najviac poškodených - vo forme preddavkov. Tie by sa podľa Nemca potom "doúčtovali“ podľa prijatej metodiky a platných zákonov.
Nárok na dotácie
- podnikateľ zapísaný v obchodnom registri
- podnikateľ so živnostenským oprávnením
- osoba podnikajúca podľa osobitných predpisov
- fyzická osoba vykonávajúca poľnohospodársku výrobu, zapísaná do evidencie