Samostatne zárobkovo činná osoba síce nedostáva príspevok na stravu, ale kompenzuje sa to tak, že si každý odpracovaný deň môže uplatniť výdavky na stravné 3,60 eura. Je to rovnaká suma, určená na jedlo, na akú majú zo zákona nárok aj zamestnanci, cestujúci na pracovnú cestu trvajúcu od piatich do 12 hodín. Ak však "preje“ sumu vyššiu, do daňových výdavkov si môže uplatniť najviac 3,60 eura na deň. Nerozhoduje, či vykonáva túto činnosť v mieste obvyklého podnikania alebo mimo neho.
Výdavky na stravovanie za odpracovaný deň však nemožno daňovo uznať vtedy, ak je podnikateľ súčasne zamestnancom. To znamená, že si nemôže tento nárok uplatniť dvakrát.
Tri varianty stravy
Živnostníci sa často pýtajú, ako majú svoje stravné doložiť. Je to možné viacerými spôsobmi. Buď si rovno nakúpia na určité obdobie stravné poukážky od ktorejkoľvek stravovacej spoločnosti a doklad o kúpe doložia ako preukázateľný výdavok. Alebo si uschovajú daňové doklady z navštevovanej gastronomickej prevádzky, na ktorých je záznam o skonzumovanom jedle. Možný je aj variant, keď sa živnostník dohodne s prevádzkou, ktorá mu bude variť obedy, že predloží ako daňovo uznateľný výdavok faktúru z tohto podniku.
Dôležité je aj, aby ste vedeli každý odpracovaný deň, ktorý si zahŕňate do uplatňovania daňového výdavku v stravnom, preukázať pri kontrole daňovému úradu. Kúpiť stravné poukážky spätne, a potom si ich uplatniť do daňových výdavkov sa nedá, keďže stravovať sa dodatočne nemožno.
Podľa názoru Violy Kromerovej zo Slovenského živnostenského zväzu živnostníci zvyknú uprednostňovať kupovanie "gastrolístkov“. "Odkladať si účty za jedlo z reštaurácie je dosť nepraktické,“ myslí si. "Aby nemuseli za stravné poukážky vynakladať naraz väčšiu sumu na dlhšie obdobie dopredu, dobré je zvyknúť si na pravidelnosť a kupovať si stravné lístky len na mesiac alebo štvrťrok. Aby to finančne nezaťažovalo,“ dodáva Kromerová.
Naopak, živnostníci na vidieku a mimo väčších miest a obchodných reťazcov, kde sa prípadne gastrolístky tiež dajú minúť, volia skôr druhú cestu - odkladanie účtov z obedov. "Odkladám si všetky účty, nielen za obed, takže pre mňa je toto výhodnejšie,“ argumentuje živnostníčka Ildikó Virágová.
Povinnosť zamestnávateľa
Ak je živnostník aj zamestnávateľom, môže si dať do daňového základu maximálnu sumu 1,98 eura na jednu stravnú jednotku. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je odvlani 2,70 eura, čiže 75 percent z 3,60 eura - keďže minimálna hodnota stravného sa definuje ako 75 percent z hodnoty pre naše časové pásmo (55 percent sumy uhrádza zamestnávateľ a zvyšok zamestnanec formou zrážky zo mzdy). Neznamená to, že by zamestnávateľ nemohol poskytnúť aj vyššiu sumu, a to zo Sociálneho fondu. Ak sa tak rozhodne, môže celý jeho objem využiť na stravné, ale rovnako si môže vybrať na zabezpečenie teplého jedla pre svojich zamestnancov inú firmu, ktorá má na to oprávnenie. V takom prípade musí svojim ľuďom umožniť dostupnosť stravovacích poukážok v už spomínanej minimálnej v hodnote, teda 2,70 eura.
Pod pracovnou zmenou sa rozumie práca zaberajúca viac než štyri hodiny, preto ak zamestnanec odrobil menej, prípadne z rôznych dôvodov v práci absentoval, na príslušné dni mu ani nevznikol nárok na stravné. Týka sa to rovnako poukážok, ako aj prípadu, ak živnostník zabezpečuje stravovanie inak - vtedy kráti svojmu zamestnancovi stravné v ďalšom mesiaci, a to adekvátne počtu neodpracovaných zmien v predošlom mesiaci.