Tento krok sa v dôsledkoch dotkne i drobných podnikateľov.
Uplatnenie výdavkov
Keď ide živnostník na služobnú cestu do cudziny, má nárok kompenzovať si súvisiace výdavky. Ak budeme citovať paragrafy, zákon o cestovných náhradách hovorí, že podnikateľ si môže zahrnúť do daňových výdavkov náklady na pracovnú cestu spojenú s iným miestom, než je to, kde pravidelne pracuje. Môže si tak uplatniť výdavky za stravovanie, ubytovanie, cestovné (na mieste), ale aj za iné výlohy spojené s takýmto pobytom.
Ako vysvetľuje poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jarmila Lukačovičová, podľa zákona o dani z príjmov patria uvedené výdavky medzi daňové výdavky podnikateľa, pričom táto náhrada môže byť najviac vo výške, akú stanovuje zákon o cestovných náhradách. Keď sa sa však ide na služobku za hranice, vzniká navyše zo zákona aj nárok na vreckové. To môže dosahovať päť až 40 percent zo spomínaného nároku na stravné. Týka sa to rovnako aj situácie, ak živnostník vysiela von na pracovnú cestu svojho zamestnanca.
Dôsledky zmien
Čo možno očakávať po ohlásených legislatívnych zmenách? V prípade vysielania zamestnancov sa podnikateľom finančne nepriťaží - podľa výpočtov Lukačovičovej sa daňové výdavky spojené s cestovnými náhradami ani potom nezmenia. Ale zato citeľne im stúpne administratívne zaťaženie. "Tým, že z vyplatených cestovných náhrad budú musieť za zamestnancov odvádzať preddavok a daň z príjmov, a ten potom uvádzať do všetkých prehľadov a hlásení, ktoré sú spojené s preddavkami,“ tvrdí poradkyňa.
Tí, ktorým sa priťaží aj finančne, budú zamestnanci, lebo po zdanení sa ich príjem, ktorý majú teraz z vreckového na pracovných cestách, zníži.
Ďalšou nepriaznivou zmenou bude i to, že sa znížia aj daňové výdavky podnikateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa on sám vyberie na služobku.
Opatrenie financov
Pripomeňme, že samotné vreckové sa odvíja od sadzieb stravného, ktoré pri zahraničných pracovných cestách definuje ministerstvo financií v osobitnom opatrení. Napríklad do Ruska je to teraz 39 eur na deň, v prípade Nemecka alebo Belgicka 45 eur.
"Väčšina sadzieb stravného sa uvádza v najpoužívanejších menách ako euro, dolár, libra a ďalšie. Pred vycestovaním na zahraničnú pracovnú cestu je potrebné nájsť si vo vyhláške krajinu, a tak je možné zistiť, v akej mene a výške treba stravné určiť. Od neho sa odvinie aj vreckové,“ radí Lukačovičová.
Ako dodáva Marián Bíž, senior manažér daňového oddelenia spoločnosti Ernst&Young, na vreckové je síce zo zákona právny nárok, no o jeho sume rozhoduje zamestnávateľ. "Zákon totiž nestanovuje podmienky, ktoré by ho obmedzovali. Inak povedané, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom rozdielne vreckové aj na tej istej pracovnej ceste a inú sumu pri rôznych zahraničných pracovných cestách,“ hovorí Bíž. Zamestnávatelia podľa neho spravidla jeho výšku stanovujú v internej smernici.
Nulové percento?
Ale čo s vreckovým vtedy, ak sa stravné skráti? Môže sa stať, že je až nulové, pretože počas služobky môžete mať celodennú stravu zabezpečenú povedzme pozývacou stranou. Názory odborníkov sa tu nezhodujú. Podľa Petra Málacha, výkonného riaditeľa Malach Consulting, "v takom prípade sa percentuálne vyjadrené vreckové odvíja od skrátenej sumy“. Podľa neho teda, ak vám stravovanie plne hradia, stravné nedostanete žiadne a aj percento vreckového sa rovná nule.
Podľa Bíža je to inak: "Zamestnancovi sa stravné kráti jednak v závislosti od trvania cesty - napríklad od 6 do 12 hodín vzniká naň nárok iba vo výške 50 percent základnej sadzby - ale aj od toho, či sa mu poskytla strava bezplatne. Na vreckové má však vplyv iba krátenie stravného kvôli trvaniu cesty. Nárok na vreckové môže stále vzniknúť aj napriek tomu, že nevznikol nárok na stravné kvôli bezplatne zabezpečenému stravovaniu.“