"Na jednej strane teda mávajú živnostníci menej dovoleniek, na druhej však nemusia chodiť pravidelne do práce a na určité miesto ako zamestnanci. Ak živnostník uzavrel s objednávateľmi zmluvy s konkrétnymi termínmi, v prvom rade musí vo svojom vlastnom záujme splniť tieto dodávky, a až potom môže pomýšľať na voľno v ľubovoľnom termíne, ktorý korešponduje s termínmi dodávok tovaru alebo služieb.“
Voľno pre zamestnanca
Na čerpanie dovolenky, ktorú si chce vziať zamestnanec živnostníka, musí byť splnená základná podmienka - pracovať u zamestnávateľa aspoň 60 dní.
Zákonník práce pozná tri druhy dovoleniek: A. dovolenku na kalendárny rok alebo jej pomernú časť, B. dovolenku za odpracované dni a C. - dodatkovú dovolenku. Ako vysvetľuje poradkyňa, zákon určuje dĺžku dovolenky najmenej na štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka odpracoval pätnásť rokov od veku svojich osemnástich rokov, už prislúcha päťtýždňová dovolenka. Do spomínaných pätnástich rokov sa vám pritom nezapočítava len robota na jednom, ale aj na iných pracoviskách. Len čo teda odpracujete 15 rokov, treba to zamestnávateľovi preukázať do konca roka, v ktorom si už uplatňujete nárok na dlhšiu dovolenku.
Ak zmeníte zamestnávateľa počas roka, môže sa stať, že v jednom roku neodpracujete u toho istého 60 dní, takže váš pracovný pomer tam netrval celý kalendárny rok. "V takomto prípade vám patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok, a to za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku,“ dodáva poradkyňa.
Náhrada mzdy za dovolenku
Suma, na ktorú máte nárok za čerpané dni dovolenky, sa ráta z priemerného zárobku na pracovnoprávne účely - ten sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v tomto období.
Čo je to rozhodujúce obdobie? "Je to štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak ho zákon neustanovuje inak,“ pokračuje Lukačovičová. Priemerný zárobok sa teda podľa nej zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta. Z toho vyplýva aj možnosť, že v mesiacoch nasledujúcich po štvrťroku, keď sa zamestnancom vyplatili odmeny alebo zvýšené mzdy, napríklad koncom roka, vyskočia ich náhrady za čerpanie dovolenky na vyššie sumy.
Inak je to v období, ak ste v rozhodujúcom období neodpracovali aspoň 22 dní alebo 170 hodín. "Vtedy sa používa namiesto priemerného pravdepodobný zárobok - zisťuje sa zo mzdy, ktorú ste dosiahli na začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by ste zrejme dosiahli.“