Vo francúzskej pošte, ale aj v slovenskej mediálnej výchove, sa objavili nové produkty. Ich cieľové skupiny sú na pohľad značne odlišné, ale v istých prípadoch sa môžu aj prekryť.
Francúzi vynašli spôsob, ako sa niekomu pomstiť. Záujemcovia môžu na vybranú adresu poslať balík s poriadne zapáchajúcim kravským lajnom. Aby pomsta bola sladká, v zásielke môže byť pre "obdarovaného" i šťavnatý odkaz. Služby za 8,5 eura ponúka internetová stránka fumier.com (hnoj.com), ktorú údajne od 18. decembra, keď začala fungovať, využilo už 180 záujemcov. Stránku pritom denne navštívi okolo 5 000 ľudí. Šesťdesiat až 70 percent záujemcov je podľa autora nápadu Oliviera Legranda z parížskej oblasti. Mestskí ľudia zrejme považujú za najviac vydarené, ak môžu páchnucu zmes poslať napríklad bývalým partnerom ši exšéfom. Obsah v priesvitnom obale je uložený drevenej škatuli, na ktorej je obrázok kravy s roztomilým pohľadom. Štyridsaťročný Legrand, ktorý sa živí ako umelecký riaditeľ komunikačnej agentúry, sa domnieva, že obsah balíka má príjemcov poriadne prekvapiť, ale zároveň nemá prísť o žartovný náboj.
Hnoj pochádza od montbéliardskych kráv z jurských hôr, takže vraj zapácha viac než je priemer a pritom si udržiava konzistenciu. Služba by vraj mohla fungovať aj do zahraničia.
Mediálna výchova
Žiaci základných a stredných škôl majú šancu dozvedieť sa o mediálnom fenoméne bulvár z novej knihy, ktorá pribudla do zoznamu odporúčaných učebných pomôcok. Kniha sa stane súčasťou pripravovaného predmetu mediálna výchova, ktorý má zvýšiť mediálnu gramotnosť detí a mládeže. Publikácia Fenomén BULVÁR na Slovensku prináša prierez bulvárnou tlačou u nás od jeho vzniku až po súčasnosť a zaoberá sa printovými médiami, televíziami aj rádiami. Knihe od autorov Marcela Lincényiho a Miroslava Kohuťára po odporúčaní Štátneho pedagogického ústavu udelilo odporúčaciu doložku aj ministerstvo školstva. Ako uviedol autor a novinár Lincényi, kniha je reakciou na skúsenosti z Česka, kde sa predmet mediálna gramotnosť vyučuje od školského roku 2007/2008. Na začiatku výučby tam však chýbal dostatok pomôcok a učebných textov.
Odborná publikácia vyšla pod záštitou Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Jej dekanka Zdenka Gadušová verí, že kniha sa stane pre žiakov pútavým čítaním, z ktorého si odnesú veľa podnetov na prehodnotenie postojov k tomu, čo dnešné médiá ponúkajú "na konzum".
Sme.sk boduje
Rebríček najnavštevovanejších slovenských internetových portálov po dlhšom čase v prvej desiatke zaznamenal zmenu aj na vyšších priečkach. V novembrovom poradí je ňou vstup spravodajského webu sme.sk do prvej trojky po tom, ako sa mu z nej podarilo vytlačiť portál atlas.sk. Vyplýva to z výsledkov monitoringu Asociácie internetových médií SR. Lídra slovenského internetu v návštevnosti, zábavný a informačný portál azet.sk, ani jeho konkurenta na dvojke, zoznam.sk, to však zatiaľ neohrozilo. Azet síce v počte reálnych užívateľov medzimesačne klesol pod hranicu 1,7 milióna, no s hodnotou 1,64 milióna obhájil prvenstvo. Zoznam skončil druhý s výsledkom 1,5 milióna reálnych užívateľov, tretí Sme ich na svoje stránky v novembri prilákal 1,27 milióna a na stránky Atlasu si ich kliklo 1,25 milióna. S viac než 300-tisícovým odstupom skončil na piatom mieste s výsledkom takmer 900-tisíc reálnych užívateľov portál topky.sk. Ani zvyšok prvej desiatky sa nezmenil. Na šestke zostávajú aktuality.sk a sedmičku si drží centrum.sk, nasledujú markiza.sk, spravodajský portál pravda.sk a cas.sk.
Internet doma
Prístup jednotlivých domácností k internetu sa medzi štátmi EÚ výrazne líši. Zatiaľ čo v Bulharsku je na celosvetovú sieť napojených iba 30 percent domácností, v Holandsku je to 90 percent. Vyplýva to z údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat. Slovensko patrí vďaka 62 percentám a Česko 54 percentám do úniového podpriemeru, keď priemer je 65 percent. Rozšírenie internetu však v slovenských aj českých domácnostiach neustále rastie. Kým v roku 2007 sme mali iba 46-percentné a Česko dokonca len 35-percentné zastúpenie napojených domácností, vlani už to bolo u nás 58 a u susedov 46 percent. Najmenší prístup k celosvetovej sieti majú podľa Eurostatu v 27-člennom bloku okrem Bulharska aj Gréci a Rumuni (v oboch prípadoch 38 percent).
S papučovou kultúrou
Nemecké obyvateľstvo má v sklon v časoch krízy tráviť viac času doma. Preto investuje viac peňazí do spríjemnenia svojho domova. Podľa odhadov, nemeckí spotrebitelia minú za vlaňajšok 5,6 miliardy eur na HD televízory, čo predstavuje trojpercentný nárast oproti minulému roku. Keďže je plochým televízorom momentálne vybavená iba tretina nemeckých domácností, znalci odvetvia vidia rastový potenciál aj tu. Z tendencie mnohých Nemcov tráviť večery častejšie doma profitujú aj predajcovia
mrazených potravín. Keďže si radšej dajú pizzu doma pred televízorom ako v talianskej reštaurácii za rohom, aj tento sektor vychádza z krízy posilnený. V roku 2008 bola priemerná spotreba 39 kg mrazených potravín -- o kilo viac ako predošlý rok. Anketa predajcom potravín ukázala, že mrazené potraviny sú v roku 2009 po organických potravinách najvyhľadávanejšou produktovou skupinou.