Doterajšie dvojaké oceňovanie podnikov -- na daňové a na reálne účely -- nemali pre štát požadovaný daňový efekt. Čo prináša nedávno schválená novela zákona o dani z príjmov?
Doteraz platný zákon obsahuje len veľmi chabú definíciu zdaňovania príjmu pri predaji podniku, nenadviazal ani na zmenu, ktorá nastala v postupoch účtovania. Ak dôjde k predaju podniku alebo jeho časti v budúcom roku, predávajúci si už do základu dane zahrnie príjem v reálnych hodnotách vo výške dohodnutej kúpnej ceny, keďže majetok sa už bude aj na daňové účely oceňovať pri predaji v reálnych hodnotách.
Pri nepeňažných vkladoch do spoločnosti, pri rozdelení podniku, zlúčení či splynutí podnikov dáva zákon daňovníkovi možnosť, aby si vybral -- či bude majetok oceňovať v reálnych hodnotách tak, aby bol dodržaný súlad so zákonom o účtovníctve, alebo ostane na pôvodných cenách, ktoré doteraz slúžili len na daňové, nie však na účtovné účely.
Nepeňažné vklady do základného imania spoločnosti sa doteraz na daňové účely oceňovali daňovou zostatkovou cenou zistenou u vkladateľa alebo obstarávacou cenou zistenou u vkladateľa, ak išlo o neodpisovaný majetok. Od 1. januára 2010 sa vkladateľ a prijímateľ vkladu môžu rozhodnúť pre ocenenie tohto majetku reálnou hodnotou vo výške uplatnenej v účtovníctve. Súčasne zákon o dani z príjmov umožňuje len na daňové účely aj ocenenie pôvodnou hodnotou zistenou u vkladateľa, pričom prijímateľ nepeňažného vkladu preberá pôvodné obstarávacie ceny majetku (pohľadávok, zásob, hmotného a nehmotného majetku), už uplatnené daňové odpisy a pokračuje v odpisovaní. Podobne ako pri nepeňažných vkladoch sa takýto postup uplatní aj pri rozdelení, zlúčení a splynutí obchodných spoločností.
Novela má nadviazať na postup, aký stanovuje zákon o účtovníctve. Základom dane z príjmu bude výsledok hospodárenia vykázaný v súlade s účtovníctvom. Je to základ, z ktorého vychádzame a snažili sme sa čo najviac položiek upraviť v zákone tak, aby to aj naozaj platilo, aby úprav -- základu dane pri predaji podniku, pri nepeňažných vkladoch, pri rozdelení, zlúčení a splynutí, ak, samozrejme, hovoríme o ocenení reálnou hodnotou -- bolo čo najmenej. Pre daňovníka je vždy výhodnejšie, ak má majetok rovnako ocenený v účtovníctve a rovnako na účely zákona o dani z príjmov, ako keď má mať nejaké odlišné východiskové základne na účely účtovníctva a na daňové účely. Vzniká tak celý rad komplikácií spojených s dodatočným zložitým upravovaním základu dane.
Novela zákona rieši aj problematiku oceňovacích rozdielov. Od toho, ako sa oceňovacie rozdiely zahrnú do základu dane, sa odvíjajú ďalšie možnosti a povinnosti daňovníka. Zahrnú sa do základu dane najdlhšie počas 7 rokov, najmenej vo výške 1/7 ročne. Zákon zvýhodní tých daňovníkov, ktorí si ich zahrnú do základu dane jednorazovo.
Pri nepeňažných vkladoch, ktoré sa budú účtovať do nákladov alebo do výnosov, zákon o dani z príjmov dáva vkladateľovi možnosť zahrnúť ich do základu dane jednorazovo alebo postupne. Ak oceňovací rozdiel zahrnie daňovník do základu dane jednorazovo, zákon hovorí, že má právo pokračovať v odpisovaní hmotného a nehmotného majetku tak, ako to ustanovujú §§ 27, 28, resp. § 26 ods. 7. Ak sa rozhodne postupne, potom sa majetok považuje za novonadobudnutý a daňovník uplatňuje odpisy ako novoobstaraného majetku v reálnej hodnote.
Rovnako aj pri rozdelení podniku alebo pri zlúčení a splynutí obchodných spoločností majú byť rozdiely z precenenia zahrnuté do základu dane, či už pri spoločnosti alebo pri jej právnom nástupcovi. Jednorazovo, ak dochádza k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, alebo v prípade jej právneho nástupcu postupne. Zákon mu dáva určité výhody. Ak sa rozhodne pre jednorazové zahrnutie rozdielov z precenenia do základu dane, má právo pokračovať v odpisovaní. Ak sa rozhodne pre postupné zahŕňanie, nemá právo pokračovať v odpisovaní. Navyše novela v takom prípade kladie nástupníckej spoločnosti aj určité obmedzenia. Nemôže napríklad zvýšiť základné imanie alebo vyplatiť podiely na zisku. Ak ho chce zvýšiť či vyplácať podiely na zisku (dividendy), musí dať štátu to, čo mu patrí, čo znamená zdaniť tú časť rozdielov z precenenia, ktoré doteraz neboli zahrnuté do základu dane.
Ing. Zdenka Kováčová, vedúca oddelenia dane z príjmov ministerstva financií