StoryEditor

Lexa: RVHP sa nemala hneď rozbiť. Prepustili sme trhy Západu

15.11.2009, 23:00

Bol podpredsedom vlády pred novembrom 1989 aj po ňom. Je najúspešnejším podnikateľom zo všetkých bývalých komunistických funkcionárov. Kupónku som vysmial, ale nik ma nepočúval, tvrdí Vladimír Lexa.

Kedy ste pochopili, že november 1989 znamená definitívnu zmenu?
Hneď v novembri.

Boli ste pri zdroji informácií už pred rokom 1989. Znamenalo to lepší štartovací začiatok, keď ste sa od roku 1990 vrhli na biznis?
Vaša otázka navádza na to, že moja pozícia v čase revolúcie a moje funkcie mi vytvorili podmienky na lepší začiatok. Opak je pravdou. Ako prvého podpredsedu vlády po revolúcii až do nových volieb v polovici roku 1990 ma ľudia poznali z televízie. Skôr sa na mňa dívali ako na bývalého komunistu. Rozhodol som sa podnikať, keď som videl také akcie, ako je kupónová privatizácia, ktorá bola najhorším riešením transformácie oboch ekonomík. Ako jediný, keď som chodil do Prahy na rokovania pod vedením Václava Klausa a Vladimíra Dlouhého, som bol proti. Ako však dopadli v podnikaní mnohí iní, ktorí boli členmi vlády pred revolúciou a po nej? Vo mne zrejme muselo byť aj niečo iné okrem informácií. Úspešné podnikanie vyžaduje konglomerát vlastností, kde boli informácie len jedným z malých segmentov vo vtedajšej rozháranej dobe.

Šlo vtedy podnikanie ľahšie, keďže v roku 1990 ešte len vznikala legislatívna pôda?
Bola to svojím spôsobom i výhoda - neprehľadná situácia a atmosféra. Je však pravdou, že zakladanie spoločností bolo podstatne dlhšie. Bolo veľmi málo skúseností. V roku 1990 som bol na návšteve u manželkiných príbuzných v USA. Švagrinin manžel bol vcelku úspešný podnikateľ. Porovnával som jeho osobné vlastnosti so mnou a jednoznačne som dospel k záveru, že ak je on úspešný v USA, ja mám všetky predpoklady uspieť na malom, vtedy ešte začiatočníckom podnikateľskom území Československa.

Čo ste robili po odchode z vlády, hneď ste začali s biznisom?
Pracoval som ako poradca Michala Kováča, ministra financií. Sledoval som, ako sa vyvíja podnikateľské prostredie a v akej oblasti by bolo zaujímavé podnikať. Na tomto úrade som sa začal aj pripravovať na podnikanie.

Kde ste potom začali?
V oblasti obchodu. Dalo sa tam vtedy relatívne rozumne za primerané ceny nakúpiť od podnikov v Československu niektoré druhy tovarov a výhodne ich predať ďalším podnikom. Veľkoobchodné distribučné siete, cez ktoré podniky nakupovali za socializmu, boli už v totálnom v rozklade.

Odkiaľ ste vtedy potrebovali povolenie? Aká s tým bola spojená administratíva?
Administratíva na založenie spoločnosti nebola veľká. Na obchod nebolo treba prakticky žiadne veľké živnostenské oprávnenia. Vzhľadom na moje vzdelanie, ktoré je prierezového charakteru, som spĺňal podmienky na mnoho typov živností.

Zákon umožňujúci súkromnú zárobkovú činnosť sa schválil za bývalého režimu až v roku 1988. Prečo nie skôr?
To svojím spôsobom trápilo aj mňa. Hlavný problém bol podľa mňa v mimoriadne skostnatenom vedení KSČ, najmä jej predsedníctve, ktoré nebolo prístupné novým myšlienkam. Napríklad reštauračné podnikanie, turizmus, drobné opravy a mnohé ďalšie by neboli ohrozili vtedajší systém. Ale tieto názory, ktoré sme mali my, relatívne mladšia a vysoko vzdelaná generácia, sa nedali presadiť pri vtedajšom myslení vedenia KSČ. Ale, pochopiteľne, boli tam aj ďalšie principiálne chyby.

Kupónová privatizácia bola podľa vás po roku 1989 najhorším riešením. Čo malo byť teda namiesto nej?
Za principiálnu chyby považujem kupónovú privatizáciu, ale aj okamžité rozbitie RVHP. Stratili sme trhy, kam sa mohli naše nie príliš kvalitné výrobky vyvážať ešte 2 - 3 roky, a potom mohla RVHP zaniknúť. Na tieto trhy sa však natlačili západné krajiny. Slovensko mohlo mať jednu až dve spoločnosti koncernového typu, napríklad vtedajšie generálne riaditeľstvo Slovchémia a generálne riaditeľstvo ZŤS Martin. Zachovali by sme si v nich výskum, ktorý bol rozsiahly a konkurencieschopný. Dnes nemáme žiadny, SAV sa zaoberá prevažne základným. Tento môj názor mi pred 9 rokmi potvrdil aj prezident švajčiarskych podnikateľov. Poukázal na príklad Švajčiarska, kde majú napríklad koncern Nestlé a ďalšie. Fíni majú napríklad Nokiu alebo Holanďania Shell, Philips.

Tretinu roka v poslednom období údajne trávievate v Karibiku. Máte tam majetky?
O majetku zásadne nehovorím.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/podnikanie, menuAlias = podnikanie, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
13. január 2026 04:51