„Mám zákazky, ale s takýmto nízkym ziskom a s takýmito odvodmi je to iba prežívanie z mesiaca na mesiac,“ hovorí živnostníčka Mária z Bratislavy, ktorá chce zostať v anonymite. Živí ju umeleckoremeselná služba. Ešte viac než malý príjem ju však hnevajú neustále zmeny zákonov a neistota. Aj ona patrí medzi tých, ktorí si kladú otázku, či po ďalšej vlne legislatívnych a odvodových zmien prežijú.
Fakt, že od januára sa počty ľudí končiacich so živnosťou už rátajú na desaťtisíce, potvrdzujú aj oficiálne údaje. Štatistický úrad registruje za prvý polrok vyše 28-tisíc skončených živnostníkov a SIMS ich eviduje 26-tisíc. Pre úplnosť dodajme, že za rovnaké obdobie zároveň pribudol porovnateľný počet nových živností, ako zanikol – zhodujú sa na tom oba už spomínané štatistické zdroje.
Identické úkony na úradoch
Ak sa teda rozhodnete, že živnosť „zabalíte“, alebo ju aspoň na istý čas prerušíte, nezabudnite, že pritom treba dodržať niekoľko termínov. Pri skončení aj prerušení ide o takmer identické úkony najprv na živnostenskom úrade a potom v zdravotnej a Sociálnej poisťovni a napokon na daňovom úrade. Funguje aj to, že príslušný obvodný úrad – odbor živnostenského podnikania vás ako živnostníka, ak ho o to požiadate, odhlási automaticky aj z vašej zdravotnej poisťovne aj z daňového úradu. „Avšak niekedy to živnostenskému úradu trvá dlhšie, preto odporúčame doniesť kópiu rozhodnutia o ukončení živnosti na daňový úrad osobne a zároveň vrátite aj pridelené kartičky s identifikačnými číslami DIČ, prípadne IČ DPH,“ vysvetľuje účtovný poradca Martin Tužinský.
V prípade, že ukončujete len niektoré predmety podnikania, vám živnostenský úrad vydá úradný záznam. Ak živnosť zrušíte úplne, úrad vás vymaže aj zo živnostenského registra.
Z hľadiska zdravotných odvodov môžu nastať tri situácie. „Ak sa zamestnáte, do zdravotnej poisťovne vás prihlási váš zamestnávateľ a odvody za vás bude platiť on. Ak sa prihlásite na úrade práce, platí ich za vás štát. Keď sa rozhodnete byť dobrovoľne nezamestnaným, stávate sa samoplatiteľom zdravotného poistenia a do ôsmich dní sa musíte prihlásiť v zdravotnej poisťovni,“ dodáva účtovná poradkyňa Veronika Dubielová.
Kde sú limity živnosti
Kde je hranica, za ktorou je už dobré zvažovať, či sa oplatí držať živnosť?
Ak príjmy malého podnikateľa po odrátaní súvisiacich nákladov, ale bez sociálneho a zdravotného poistenia, dosiahnu za kalendárny rok iba 2 000 eur alebo menej, je to jasné – neoplatí sa to. „Ide o to, že živnostník si ´zarobí´ len na zaplatenie odvodov do poisťovní,“ vysvetľuje Martin Tužinský.
Druhý prípad nastáva vtedy, ak sa príjmy živnostníka oproti dvom predchádzajúcim rokom neúmerne znížia. Pri platení odvodov do Sociálky a zdravotnej poisťovne v roku 2012 sa totiž vychádza z príjmov dosiahnutých v rokoch 2010 a 2011 a neberie sa do úvahy „realita“ roku 2012, keď môžu príjmy živnostníka aj niekoľkonásobne klesnúť. „Tu je na zváženie, či živnosť práve preto neprerušiť alebo nezrušiť. Aby sa živnostník – keďže nemá z čoho zaplatiť odvody – nezadlžoval,“ radí Tužinský. Vtedy je podľa neho jedným z riešení aj presun do eseročky. Výška odvodov totiž v takom prípade závisí od výšky jeho mesačnej mzdy, ktorú možno podľa potrieb upraviť, a nie od obratu spoločnosti.
Trend prechodov zo živnosti na vyššiu právnu formu potvrdzujú aj štatistiky, ktoré ukazujú výrazný nepomer medzi zaniknutými a novo založenými eseročkami. Kým za prvý polrok u nás podľa čísel štatistického úradu aj podľa údajov SIMS zišlo zo sveta len okolo 2 700 eseročiek, za ten istý čas ich pribudlo dovedna takmer 13-tisíc.