Máte obchod alebo pracujete ako zámočník, murár, inštalatér či iný remeselník? Ak si kupujete tovar, materiál, náradie a máte aj ďalšie výdavky, tak je pre vás výhodnejšie viesť jednoduché účtovníctvo. Cena nakupovaného materiálu a ďalšie náklady spojené s podnikaním sú totiž oprávnené daňové výdavky. Môžete si ich odpísať a platiť tak nižšiu daň. Ale ak podnikáte ako účtovník, poradca, sprostredkovateľ či umelec, je pre vás výhodnejšie odrátať si z daňového základu 40-percentný paušál. „Pre podnikateľov, ktorí pracujú duševne, alebo doma a nemajú čím preukázať výdavky súvisiace s dosiahnutím zdaniteľných príjmov, alebo ich majú príliš nízke, je výhodnejšie odrátať si z daňového základu paušál,“ odporúča poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová.
Paušálne výdavky sa oplatia tým podnikateľom, ktorí majú nižšie vydokladované výdavky, ako je štyridsať percent z ich celoročných príjmov – potvrdila ekonómka Júlia Mucsková. Z necelých 400-tisíc živnostníkov na Slovensku v súčasnosti zhruba polovica využíva paušál a druhá polovica si vedie jednoduché účtovníctvo.
Počítanie pomôže
Toto základné rozdelenie spôsobu účtovníctva však nemusí vždy platiť. Môže sa meniť podľa vývoja trhu, spôsobu a predmetu podnikania. Preto je vhodné, aby živnostníci mysleli aj na prípadnú zmenu účtovníctva, čím si môžu legálne optimalizovať dane.
Či je výhodnejšie využívať paušál, alebo robiť si jednoduché účtovníctvo, sa dá síce odhadnúť už pri začatí podnikania alebo v jeho priebehu, ale reálnosť príjmov a výdavkov sa ukáže až koncom roka, teda zdaňovacieho obdobia. Vtedy si môže podnikateľ spočítať bločky a faktúry a porovnať ich s výškou 40-percentného paušálu vyrátaného z príjmov. „Ak podnikateľ, alebo jeho účtovník, zistí, že náklady, ktoré sa dajú odrátať z daňového základu mu klesli pod 40 percent jeho príjmov, je vhodné prejsť na paušál,“ odporúča expert na účtovníctvo firmy Lassard Ladislav Ravasz. Mnohí podnikatelia podľa neho však „obľubujú paušál“ aj preto, „lebo táto forma účtovníctva je oveľa pohodlnejšia. Zaberie menej času ako jednoduché účtovníctvo,“ pripomína Ravasz. V účtovníctve sa totiž mnohí podnikatelia, hlavne remeselníci, nevyznajú a bločky za materiál či iné daňovo uznateľné výdavky sa im nechce odkladať. Aby mali účtovníctvo v poriadku, musia si okrem toho zaplatiť odborníka, ktorý im ho urobí.
Bločky si treba odkladať
Ako má teda živnostník postupovať, ak chce zistiť, či je pre neho výhodnejšie „ísť“ na paušál alebo viesť jednoduché účtovníctvo a odrátať zo základu dane skutočne vynaložené náklady? A ako potom prejde z jednej formy účtovníctva na druhú? „ Živnostníci, ktorí nevedia, či sa im oplatia paušálne alebo skutočné náklady, mali by si po celý rok odkladať bločky a faktúry so všetkými svojimi výdavkami, ktoré súvisia s podnikaním,“ odporúča ekonómka Jarmila Medveďová. Na konci roka by si to potom mali spočítať. Podľa toho zistia, či skutočné výdavky majú vyššie, ako by boli paušálne. Takto to môžu urobiť aj v nasledujúcich rokoch. „Pri vypĺňaní a podávaní daňového priznania sa potom môže živnostník rozhodnúť, akým spôsobom svoje výdavky preukáže,“ dodala Medveďová. Pripomenula, že paušál si môže zvoliť aj daňovník, ktorý po celý rok viedol jednoduché účtovníctvo. „Túto skutočnosť však musí vyznačiť krížikom na príslušnej strane daňového priznania typu B.“
Zmenu ukáže priznanie
Ravasz nám názorne ukázal, ako sa takéto daňové priznanie vyplní. Upozorňuje na jeho tretiu stranu. Do daňového priznania sa napíšu príjmy a výdavky. Je tam upozornenie, ako sa majú uplatniť paušálne výdavky a príspevky do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. „Keď sa vedie jednoduché účtovníctvo, tieto kolónky sa nevypĺňajú. Podnikateľ ich vyplní len vtedy, ak sa rozhodne ísť na paušál,“ upozorňuje Ravasz. Ak daňové priznanie vyplnil tak, že využil paušál, nemusí k nemu pripojiť výkazy o príjme a výdavkoch ani výkaz o majetku a záväzkoch. Keď však vyplní priznanie tak, že sa rozhodol pre jednoduché účtovníctvo, tieto výkazy treba k daňovému priznaniu priložiť. „Z tohto postupu a spôsobu vyplnenia daňového priznania daňový úrad vie, či podnikateľ prešiel z jednoduchého účtovníctva na paušál alebo naopak,“ vysvetlil Ravasz.
Paušálne výdavky však môže živnostník využívať len vtedy, ak má ročný obrat nižší ako 49 790 eur. Ak prekročí túto hranicu, stáva sa platcom dane z pridanej hodnoty a zo zákona musí viesť účtovníctvo.
Prechod z paušálu na jednoduché účtovníctvo, alebo naopak, netreba dopredu hlásiť daňovému úradu. Zmeny v účtovníctve živnostníkov nemajú vplyv ani na vzťah poistenca k zdravotnej poisťovni. „Pri prechode z jednoduchého účtovníctva na preukazovanie daňových výdavkov prostredníctvom paušálu si však musí živnostník zvýšiť základ dane o zostatky vytvorených rezerv v zdaňovacom období, v ktorom došlo k tejto zmene,“ upozorňuje Lukačovičová. Ak sa podnikateľ rozhodne pre jeden alebo druhý spôsob uplatňovania výdavkov, musí ho dodržiavať celé zdaňovacie obdobie, teda po celý rok. Lukačovičová tiež pripomína, že spôsoby uplatňovania výdavkov nie je ani možné v jednom daňovom priznaní kombinovať. „Keby sa SZČO rozhodla viesť jednoduché účtovníctvo po podaní daňového priznania za rok 2011, musí podať opravné daňové priznanie. To však znamená zbytočnú komplikáciu,“ dodal Lukáš Antolik z firmy Top 1 Accounting.
Čo s majetkom a knihami?
Zmena účtovania sa však podľa Ravasza môže týkať napríklad automobilu používaného na podnikanie. Pri jednoduchom účtovníctve, ak je napísané na firmu, sa jeho nadobúdacia hodnota odpisuje zo základu dane štyri roky. „Keď prejdem na paušál, auto ďalej odpisovať nemôžem. Lebo v paušáloch sú zahrnuté všetky moje náklady použité na podnikanie,“ upozornil Ravasz. Výnimkou sú však odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tie sa môžu odpísať aj pri používaní paušálu. V prípade prechodu zo skutočných výdavkov na paušálne musí síce živnostník podľa daňovej poradkyne Dagmar Bednárikovej pokračovať v odpisoch majetku, ktorý už začal predtým odpisovať. Ale iba evidenčne. Výšku daní mu to neovplyvní.
Pri skončení jednoduchého účtovníctva a prechode na paušál sa doklady, ako je napríklad peňažný denník, kniha pohľadávok, záväzkov a zásob, mzdovej evidencie či inventárna kniha dlhodobého majetku, nijako špeciálne „neuzatvárajú“. „Daňovému úradu sa predložiť nemusia. Podnikateľ si ich dá do archívu,“ doplnila Mucsková.