Štátny rozpočet každoročne počíta s dotáciami pre poľnohospodárov. Nachystaný balík si v priemere rozdelí niekoľkotisíc podnikateľov, ktorí sa o peniaze uchádzajú buď samostatne, alebo prostredníctvom rôznych zväzov či združení. Výpomoc od štátu však „kolíše“, a navyše má striktné pravidlá.
Minimálna pomoc, takzvaná de minimis, na ktorú majú nárok len prvovýrobcovia, nesmie počas troch rokov presiahnuť 7 500 eur. Spracovatelia zas nemôžu počas rovnakého obdobia prečerpať viac ako 200-tisíc eur. Poľnohospodárska platobná agentúra prehľad o dotáciách zverejňuje na svojej internetovej stránke. Balík dotácií sa však stále zmenšuje, a to aj napriek tomu, že počet záujemcov oň prudko rastie.
EÚ viac pomáha Západu
„Náš podnik sa zaujíma o dotácie pravidelne. V minulosti sme využili štátnu pomoc na vysporiadanie penále zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Vtedy existovala možnosť prostredníctvom vypracovaného projektu nezaplatiť vyrubenú pokutu, ale tieto peniaze preinvestovať na modernizáciu podniku,“ vysvetľuje Oliver Šiatkovský, podpredseda poľnohospodárskeho družstva PVOD Madunice.
Podľa neho je však veľkou škodou, že sa každý rok vyčlení pre poľnohospodárov zo štátneho rozpočtu čoraz menej peňazí. „V tomto roku sme prišli o doplatok za dodávanú cukrovú repu vo výške 6,5 eura za tonu, čo pre nás celkovo znamenalo 7 200 eur. Zrušenie výhod červenej nafty nás na spotrebnej dani stálo asi 14-tisíc eur. Skončili sa aj dotácie na poistné do sociálky,“ hovorí podnikateľ.
Družstvo z Maduníc taktiež využíva pomoc z Bruselu, či už priame platby alebo eurofondy. V rámci priamych platieb dostáva dotácie na hektár pôdy vo výške asi 160 eur. V porovnaní s niektorými západnými štátmi je však táto suma len tretinová. Napríklad v susednom Rakúsku podnikateľ dostane až okolo 330 eur.
Poľnohospodári majú vo veľkej miere záujem aj o eurofondy. Mnohí si peniazmi z Bruselu pomohli pri rekonštruovaní a opravách svojich fariem. „Využili sme dotácie z opatrenia Modernizácia fariem, vďaka ktorému sme preinvestovali takmer 400-tisíc eur. Po realizácii a prefinancovaní sme na to dostali dotáciu vo výške 40 percent,“ dopĺňa Šiatkovský.
Dotácie deformujú trh
Majiteľ rodinnej farmy v obci Cabaj-Čápor Viliam Kompas je však presvedčený, že práve eurofondy a dotácie z EÚ deformujú trh. „V západných krajinách sú príspevky niekoľkonásobne vyššie oproti nám. Tým pádom vedia napríklad Francúzi podliezť naše ceny ovocia a zeleniny a predajú, samozrejme, viac. Nie je to spravodlivé,“ vysvetľuje podnikateľ, ktorý má ovocný sad a berie dotácie aj vďaka tomu, že stromy nepostrekuje chemikáliami.
Proti diskriminačnej politike Bruselu voči poľnohospodárom sa podľa neho už začalo bojovať. „Spájame sa aj v rámci Slovenska aj v rámci ostatných znevýhodnených štátov prostredníctvom zväzov. Zatiaľ je to len prvý krok,“ uzatvára Kompas.
Z Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013, ktorý je spolufinancovaný z úniového fondu rozvoja vidieka, môžu naši farmári získať nenávratný príspevok momentálne z piatich opatrení. Ku koncu septembra sa už nakontrahovalo 89 percent prostriedkov a vyčerpalo sa zatiaľ 59 percent.
Martina Karmanová