Na jednej strane sa poľnohospodári sťažujú na chronický nedostatok peňazí, na druhej strane sú v agrofinancovaní rezervy vo využívaní eurofondov. Ešte väčší efekt by to malo, keby sa do prípravy projektov intenzívnejšie zapojili aj banky, pretože by mohli prispieť k vyššej úspešnosti projektov. Tvrdí to Radovan Mik, riaditeľ oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ v Tatra banke. Jeho názor zaznel popri mnohých iných na konferencii Agroprogress 2011, ktorú zorganizovalo vydavateľstvo Ecopress a spoločnosť Veldan pre odborníkov z poľnohospodárstva a bankovníctva. Najviac sa diskutovalo o rozvojových programoch a o zmenách, ktoré majú nastať v dotačnej politike Bruselu.
Domáca podpora
Podľa Jaromíra Matouška z UniCredit Bank Slovakia si pri otázke financovania agrosektora treba uvedomiť, že "príjmy z tržieb za hospodársku činnosť sú šesťnásobne vyššie ako príjmy z dotácie". Aj preto sa podľa neho má zvýšiť úloha manažmentu pri dosahovaní väčšej efektivity tržieb.
K podpore predaja domácich výrobkov sa vyjadril Stanislav Nemec zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. "Potrebná je jednotná kampaň, aby sa táto úloha mohla naplniť," povedal.
O slabej podpore vlády v prospech farmárov hovoril Vladimír Chovan zo Slovenskej holštýnskej asociácie, bývalý minister pôdohospodárstva. "Jednou z úloh, ktoré deklarovala vláda v programovom vyhlásení, bolo, že v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ bude presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií, ale dovtedy sa pre zachovanie konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky," uviedol. Štátnu podporu v sume dvoch eur na hektár však exminister označil za príliš nízku, najmä ak Česko, Maďarsko a Poľsko majú 55 a Rakúsko až 300 eur na hektár.
Ochrana prostredia
Agrosektor v spojení s ochranou životného prostredia bol témou Viery Šimkovicovej zo Slovenskej agentúry životného prostredia. Všimla si najmä dosahy legislatívnych úprav na povinnosti subjektov a manažérov pôsobiacich v poľnohospodárskom odvetví.
Roman Achimský z OLO sa dotkol nevyriešenej problematiky separovania. "Často sa hovorí, načo separovať, veď všetko skončí v spaľovni. Nie je to pravda. Chýba koncepčné riešenie osvety v oblasti likvidácie komunálneho odpadu," povedal. Príkladom, ako možno napredovať, je aj akcia S OLO bezplatne do ZOO. Dosiaľ sa na nej zúčastnilo 40-tisíc detí.
StoryEditor