Od januára sa zvýšia firmám odvody za dohodárov, ale aj ďalších zamestnancov. Aké opatrenia môžu prijať, ak chcú zabrániť „zdražovaniu“ ceny práce?
Najúčinnejšími opatreniami sú zvýšenie efektívnosti fungovania firmy, zmrazenie platov, obmedzenie odmien a prepúšťanie. To všetko platí bez ohľadu na to, o akú skupinu pracovníkov ide. Či sú to zamestnanci, dohodári, alebo živnostníci.
Existuje nejaké poučenie z obdobia hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009?
Áno. Po týchto krízových rokoch sa mnohé spoločnosti dokázali vrátiť na predkrízový objem výroby a poskytovaných služieb s počtom zamestnancov nižším aj o desiatky percent. Celá priemyselná výroba dokázala dosiahnuť pôvodný objem tržieb za vlastné výkony a tovar s počtom ľudí nižším o vyše 100-tisíc. Najradikálnejším opatrením, ako eliminovať zvýšené náklady na pracovníkov, je ukončenie prevádzky firmy na Slovensku a jej presunutie napríklad do Rumunska, ktoré ponúka nielen lacnejšiu pracovnú silu, ale aj nižšie daňové zaťaženie.
Aké možnosti má pri znižovaní nákladov firma, v ktorej pracujú hlavne zamestnanci?
V prípade zamestnancov ide najmä o zmrazenie či spomalenie rastu platov v kombinácii so zastavením prijímania nových ľudí. Dôležité však je, či má spoločnosť podpísanú kolektívnu zmluvu a v akom znení. Ak napríklad zakotvuje povinný, pomerne vysoký rast miezd a sociálni partneri nepristúpia na jej zmenu, firma musí vo väčšej miere zvážiť znižovanie nenárokovateľných pohyblivých zložiek, zmrazenie náborov nových ľudí, prípadne aj prepúšťanie.
Na čom sa dá ešte ušetriť?
Na teambuildingových aktivitách, školeniach a podobne. Efekt takýchto racionalizačných opatrení sa však vždy prejaví až s časovým odstupom, takže aj po ich prijatí sa môže daná spoločnosť dostať do ekonomických problémov. Preto by bolo značným bremenom pre podnikateľské prostredie opätovné rozšírenie platnosti kolektívnych zmlúv aj na tie firmy, ktoré ich nepodpísali.
A aké možnosti má firma pri dohodároch, ktorí zamestnávateľov od januára výrazne finančne zaťažia?
Pri dohodároch sú opatrenia dosť obmedzené. Firma ich môže prepustiť a niekoľko dohodárskych úväzkov spojiť do jedného zamestnaneckého. Časť dohodárov môže prejsť aj na živnosť. No i takáto zmena bude znamenať pre pracovníka zníženie príjmu, alebo pre firmu rast nákladov. Každá firma zamestnáva rôzny mix pracovníkov podľa typu ich úväzkov. Takže vždy je to unikátny mix potrieb a možností, a tak každé riešenie môže vyhovovať len niektorým firmám a pre ostatné je nepoužiteľné alebo neefektívne.
Ako by mali firmy od januára 2013 nastaviť odmeňovanie pracovníkov, aby aj po zvýšení daní a odvodov ostalo približne na súčasnej úrovni? Ako by ste to urobili?
Dá sa to urobiť len za cenu prepúšťania menej potrebných zamestnancov tak, aby tí kľúčoví naďalej zarábali toľko ako teraz. Podobný trend sme videli aj počas hospodárskej krízy. Vtedy priemerné mzdy rástli, lebo firmy prepúšťali horšie platených ľudí a lepšie platení zostávali. Ideálne riešenie, aby bol „vlk sýty a ovca celá“, neexistuje. Nevylučujem však, že práve kvôli dosiahnutiu takéhoto efektu sa po januári 2013 výrazne rozšíri využívanie čiernej práce a výplata „peňazí na ruku“.
Anketa: Ako udržať od januára mzdy na dnešnej úrovni?
Jozef Mihalík, riaditeľ hotela Holiday Inn Žilina:
Stavy sa už začali znižovať. Hrozí zlučovanie funkcií pre stálych pracovníkov, ale aj zvýšenie nárokov na existujúcich zamestnancov. Pokúsime sa. Budú robiť časníkov, upratovať a zároveň si odskočia na recepciu, keď príde hosť.
Dohodári od januára? Podľa našich prepočtov sa budú v cestovnom ruchu zamestnávať asi o 30 – 40 percent menej.
Marek Štrpka, generálny riaditeľ, Duslo:
Možností je viac, každopádne, ak administratívne zvýšenie ceny práce a zníženie čistých príjmov zamestnancov (od januára) budeme chcieť eliminovať, možeme to jedine na úkor zisku, ak to výsledky hospodárenia – pri zhoršujúcom sa vyvoji makroekonomických parametrov – dovolia, alebo na úkor iných benefitov zamestnancov. Nezmenenie ich čistých príjmov by si vyžiadalo zvýšenie ich miezd a odvodov, čo znamená ďalšie zvýšenie osobných nákladov spoločnosti. Tie treba posudzovať vo väzbe na produktivitu práce. Riešením môže byť väčšie alebo dodatočné previazanie odmeňovania na dosiahnuté výsledky hospodárenia.
Martin Ohriska, finančný riaditeľ pre strednú Európu, Bel Syráreň:
Nechystáme nijaké špeciálne opatrenia v tejto oblasti. Väčšina našich zamestnancov má pracovnú zmluvúou na dobu neurčitu. Samozrejme, naďalej budeme využívať externé pracovné agentúry na vykrytie sezónnych výkyvov v našej produkcii. Štandardne v našej spoločnosti upravujeme platy raz ročne – v polovici roku. V súvislosti s plánovanou zmenou legislatívy od januára nepripravujeme dodatočné úpravy platov. Zvýšené náklady budeme pokrývať z našich zdrojov.
Ako šetríme? Najprirodzenejší spôsob je zvýšenie produktivity zamestnancov (zvyšovanie objemu výroby, minimalizácia neproduktívnych hodín). Samozrejme, stála kontrola efektívnosti ostatných nákladov (mimo mzdových) patrí medzi naše priority.
Peter Furmaník, ludskourecou.sk & Libertax Consulting
V mojom „partnerskom“ firemnom okolí firmy neplánujú žiadne triky či modely na úsporu. Skôr predpokladám, že väčšina firiem bude platenie odvodov jednoducho obchádzať prácou načierno. Buď úplne alebo priznajú svojím dohodárom legálne len pár eur za pár hodín, z ktorých odvody zaplatia a zvyšok pôjde „cash“ bez odvodov a daní. Rovnako, ako sa to už dlho robí pri mzdách na trvalý pomer.
Stanislav Čižmárik, prezident, Slovenský živnostenský zväz:
Inštitút dohôd nie je okrem Slovenska a Česka nikde v Európe. Do veľkej miery sa u nás zneužíva. Takéto podnikanie nemá seriózny základ. Mnohé firmy majú totiž namiesto zamestnancov len dohodárov, za ktorých doteraz odvody platiť nemuseli. Tým však vzniklo nevyvážené podnikateľské prostredie. Doplácajú naň podniky, ktoré dohodárov nemajú, alebo len v minimálnom počte. Od nového roku už firmy zamestnávajúce dohodárov, nebudú finančne zvýhodnené. Hoci sa im zvýšia náklady, čo považujem za negatívum, masové prepúšťanie nehrozí.
Vladimír Chovan, generálny riaditeľ, Agropartner:
Budeme musieť znížiť počet pracovníkov na dohodu, ktorých zamestnávame hlavne pri sezónnych prácach. Pravdepodobne nebudeme vôbec využívať nezamestnaných ľudí evidovaných na úrade práce. Znížime aj počet študentov v rámci letnej brigády. V poľnohospodárskej výrobe hrozí obmedzenie produkcie plodín vyžadujúcich prácu sezónnych robotníkov, napríklad zemiakov, osivovej kukurice a iných. Zameriame sa na zvýšenie produktivity práce. Na druhej strane nám to pomôže znížiť počet zamestnancov, a tým aj náklady na cenu práce.
Zuzana Weissová, riaditeľka úseku ľudských zdrojov, Chemosvit:
Dohodárov využívame predovšetkým v letných mesiacoch, počas dovolenkového obdobia kmeňových zamestnancov a tiež na upratovacie a údržbárske práce počas pravidelných letných odstávok výroby. Zvýšenie nákladov na zamestnávanie dohodárov máme vyčíslené. Zamestnancov na dohody budeme využívať aj naďalej, ale ich počet obmedzíme. Pracovať budú počas letných mesiacov a víkendov. Zvážime, s ktorými dohodármi zmluvu uzavrieme. Budeme však nútení uzatvárať viac pracovných pomerov na dobu určitú.