Činnosť finančných inštitúcií je ako každá iná činnosť spojená s rizikom. Ide však o riziká odlišné od iných podnikateľských subjektov. Z podstaty finančných činností priamo vyplýva, že štruktúra súvahy je iná. Kapitál na strane pasív predstavuje len niekoľko percent bilančnej sumy. Väčšinu zdrojov tvoria prijaté vklady a prijaté úvery, t. j. cudzie zdroje. Na strane aktív sú predovšetkým úvery a nakúpené cenné papiere. Z tohto hľadiska priamo vyplýva potenciálna zraniteľnosť finančných inštitúcií. V každom prípade, ak je tento kapitálový "vankúš" príliš malý, znamená to značné riziko nielen pre akcionárov, ale aj pre klientov. V nasledujúcom článku sa pokúsime stručne načrtnúť dôvody, prečo banky nevstupujú do tendrov na odkúpenie pohľadávok zo Slovenskej konsolidačnej.
Podnikanie bánk upravuje v slovenskom právnom prostredí zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách). Vzhľadom na osobitný charakter banky (napríklad nakladá najmä s cudzími peniazmi) zákon osobitne vyjadruje požiadavky na jej organizáciu, ktoré sú odlišné od iných podnikateľských subjektov podliehajúcich Obchodnému zákonníku. Už v organizačnej štruktúre banky sa premietajú jednotlivé požiadavky na zdravé a bezpečné fungovanie banky. Ide napríklad o rozdelenie právomocí v rámci banky, oddelenie výkonu jednotlivých činností v banke, požiadavky na výkon vnútornej kontroly v banke, na riadenie rizík, na informačný systém, na boj proti praniu špinavých peňazí. Do zákona sa premieta princíp tzv. corporate governance, ktorého úplné uplatnenie vyžaduje zmeny aj v iných predpisoch, najmä v Obchodnom zákonníku (napríklad posilnenie vplyvu a postavenia najmä drobných akcionárov v akciovej spoločnosti a ochranu ich práv).
Tieto organizačné požiadavky smerujú nielen voči banke samotnej, ale aj voči jej rozhodujúcim riadiacim zložkám ako sú dozorná rada a predstavenstvo. Tým sa prenáša zodpovednosť na konkrétne fyzické osoby, ktoré sú rozhodujúcim faktorom úspešnosti banky. Stanovy banky okrem náležitostí uvedených v Obchodom zákonníku musia obsahovať aj iné požiadavky, ktoré sú špeciálne v prípade bánk. Tieto smerujú najmä na zabezpečenie funkčnosti bankových činností a na zabezpečenie bezpečnosti výkonu bankových činností.
Obchod banky je definovaný na základe ustanovení Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch, ktoré môžu vzniknúť, meniť sa, alebo môžu byť zrušené medzi bankou a klientom na základe zmluvy o úvere, o úschove, o bežnom účte, o vklade. Obsah týchto zmlúv je možné upraviť na všetky bankové obchody, ktoré sú vykonávané v súlade s činnosťami banky.
Základné skupiny rizík
Riziká sú definované ako základné skupiny rizík, ktorých vnútorná štruktúra vyjadruje všetky ďalšie druhy rizík finančného systému každej ekonomiky. Finančné inštitúcie riešia množstvo problémov, z ktorých najvážnejšie sú priamo spojené s nedôslednými úverovými praktikami, nedostatočným riadením rizika úverového portfólia alebo nedostatočnej pozornosti k zmenám ekonomických podmienok, ktoré priamo ovplyvňujú úverovú spoľahlivosť bankových klientov.
Úverové riziko znamená potenciálnu stratu banky, ktorá vyplýva zo straty schopnosti dlžníka alebo protistrany banky splniť si svoje záväzky v dohodnutých objemoch a čase. Cieľom riadenia úverového rizika je maximalizovať pravdepodobnosť návratnosti pohľadávok pri dodržiavaní úverovej angažovanosti v akceptovateľnom rozsahu parametrov. Je nevyhnutné, aby banky riadili úverové riziko v rámci celého portfólia, ako aj riziko individuálnych transakcií. Banky musia zároveň brať do úvahy vzájomné vzťahy medzi úverovým rizikom a ostatnými rizikami. Efektívne riadenie úverového rizika je kľúčovým prvkom komplexného riadenia rizík banky a podstatou dlhodobej úspešnosti každej banky. Pre väčšinu bánk sú úvery najväčším a najčastejším zdrojom úverového rizika. Ďalšie zdroje úverového rizika existujú vo všetkých činnostiach bánk, ktoré sú zahrnuté v bankových a obchodných knihách, ako aj v bilancii a podsúvahe. Banky sú vystavované rastúcemu úverovému riziku vyplývajúcemu z rôznych finančných nástrojov iných ako sú úvery, napr. akceptácie, medzibankové transakcie, operácie s cudzou menou, futures, swapy, dlhopisy, opcie, ako aj zo záväzkov a garancií alebo zúčtovania týchto transakcií.
Likviditu možno chápať ako schopnosť financovať nárast aktív s cieľom dodržiavať povinnosti, ktoré vyplývajú voči dlžníkom. Riziko likvidity banky sa nachádza na strane zdrojov, ako aj na strane aktív banky. Riziká likvidity na strane zdrojov vyplývajú z možných požiadaviek veriteľov na okamžitý výber finančnej hotovosti. Tieto požiadavky môže banka splniť požičaním si ďalších zdrojov alebo predajom časti aktív. Najviac likvidné aktíva sú peniaze, pričom však snaha bánk je minimalizovať ich objem z dôvodu, že neprinášajú úrokový výnos. Z týchto dôvodov banka umiestňuje zdroje do aktív s rôznou dobou splatnosti, pričom riziko z týchto aktív spočíva vo vysokých nákladoch, resp. stratách, ktoré banky môžu pri ich rýchlom odpredaji utrpieť. Druhým zdrojom rizika likvidity sú aktíva banky, ktoré je priamo spojené s úverovým rizikom. Prioritou riadenia likvidity je zabezpečovať štruktúru (objem, kvalitu a doby splatnosti) aktív a pasív, ktorá minimalizuje riziká vyplývajúce z neschopnosti splniť si splatné záväzky a povinnosti. Preto riadenie likvidity patrí medzi najdôležitejšie oblasti riadenia banky. Zdravé riadenie likvidity môže redukovať pravdepodobnosť vzniku vážnych problémov. Význam likvidity presahuje rozmer jednej banky, pretože deficit likvidity jednej inštitúcie môže mať dosah na celý systém.
Trhové riziko znamená najmä možnosť straty, resp. neistoty dosiahnuť očakávané výnosy, ktoré vyplývajú zo zmeny trhových podmienok, ako sú napr. zmeny úrokových sadzieb, kurzových pohybov, zmien cien aktív umiestnených na akciových a komoditných trhoch, volatilita trhu a likvidita trhu.
Miera ziskovosti
Základným princípom je, že zdravé podnikanie obchodnej banky musí rešpektovať rovnováhu vo vzťahu medzi akceptovateľným rizikom a žiaducou mierou ziskovosti (rentability) všetkých bankových obchodov. Harmonizovanie tohto vzťahu medzi prijatým rizikom banky a jej výnosmi pri vykonávaní povolených bankových činností zakladá podmienku absolútnej transparentnosti. Transparentnosť a presnosť vykonávaných bankových činností sú prioritné princípy procesu regulácie bankového podnikania v obchodných bankách, ktorý je metodicky usmerňovaný a monitorovaný NBS prostredníctvom bankového dohľadu. Preto sú princípy transparentnosti a presnosti súčasťou jednotlivých ustanovení celej časti upravujúcej požiadavky na podnikanie bánk. Rovnakou súčasťou je tiež prístup k obsahu jednotlivých ustanovení, ktorý rešpektuje skutočnosť, že banku z hľadiska potenciálnych rizík je potrebné monitorovať a hodnotiť na konsolidovanom základe.
Napríklad:
Znenie § 27 zákona o bankách definuje všeobecne, prostredníctvom najdôležitejších oblastí základnú povinnosť obchodných bánk podnikať na zmluvnom základe, s minimálnym rizikom, maximálne možným ziskom rešpektujúc korektnosť vzťahu medzi klientom banky, akcionárom banky a manažmentom a jednotlivými pracovníkmi banky. Súčasťou je definícia vybraných pojmov tak, aby ich obsah bol zhodný s domácou, ako aj medzinárodnou odbornou bankovou praxou a praxou na finančných trhoch. Ide predovšetkým o pojmy nakladanie s vkladom a vynaloženie odbornej starostlivosti. Pojem vynaloženie odbornej starostlivosti definuje základné rámce tak, aby podnikanie bánk prebiehalo na základe obchodných zámerov, finančných analýz s následným posúdením výhodnosti a rizikovosti všetkých bankových obchodov a ich dosahu na bilančné pozície a rentabilitu banky. Vynaloženie odbornej starostlivosti musí banka vedieť zdokumentovať v ktoromkoľvek čase.
Zákon o bankách tiež presne definuje podmienky investovania banky do právnických osôb, ktoré nie sú bankou podľa zákona o bankách, ani finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb. Ide o investovanie s následnou držbou akcií v banke, to znamená investovanie na vlastný účet banky a do vlastného portfólia banky. Nejde o investovanie do akcií s ich následným obchodovaním na sekundárnom trhu s cennými papiermi, ktoré môžu byť v obchodnom portfóliu banky držané najdlhšie do jedného roka odo dňa ich kúpy.
Najdôležitejšie sú nasledujúce investičné podmienky týkajúce sa podielov monitorovaných na individuálnom i konsolidovanom základe:
* banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb,
* banka môže investovať maximálne 15 % vlastných zdrojov do jednej právnickej osoby,
* banka môže investovať maximálne 60 % vlastných zdrojov banky za súhrn jej investícií,
* banka môže prekročiť maximum súhrnného investovania vo výške 60 % len v takom prípade ak, v priebehu troch mesiacov primerane zvýši svoje vlastné zdroje a opäť sa dostane na stanovenú úroveň maximálneho možného investovania,
* banka nemôže byť spoločníkom osôb, za záväzky ktorých by ako spoločník ručila celým svojím majetkom.
Kapitálová primeranosť rizík
Banky majú povinnosť riadiť a dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov. Ide o jednu z najvýznamnejších povinností v rámci obozretného podnikania banky. Princípom je, že dodržať primeranosť vlastných zdrojov na úrovni minimálne 8 % musia banky aj na konsolidovanom základe. Ďalej je definovaný obsah základného pojmu primeranosť vlastných zdrojov. Národná banka Slovenska ustanovila svojím opatrením ako banky majú vypočítavať primeranosť vlastných zdrojov, rizikovo vážené aktíva, ako vypočítajú primeranosť vlastných zdrojov, ako často sú povinné ju monitorovať a nahlásiť centrálnej banke, a ako majú postupovať v prípade, že povinnosť nedodržujú a podobne. V zákone o bankách je zohľadnená smernica Rady č. 93/6 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (zmenená smernicou Rady č.98/31/ES), ktorá upravuje metodiku prepočtu kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií a investičných spoločností so sídlom v členských štátoch Európskych spoločenstiev s cieľom vytvoriť medzinárodne konzistentnú metodiku sledovania rizikovosti podnikania jednotlivých subjektov na finančných trhoch.
Smernica obsahuje požiadavku na krytie otvorených pozícií v trhových rizikách kapitálom finančnej inštitúcie, čiže zahrnutie týchto pozícií do požiadavky na jej kapitálovú primeranosť. Smernica ustanovuje osobitný spôsob ohodnocovania jednotlivých rizík. S cieľom zabezpečenia "zdravia" týchto subjektov smernica ustanovuje kapitálové požiadavky na krytie troch hlavných trhových rizík, ktorým sú subjekty vystavené (pozičné riziko, devízové riziko, neuskutočnené a neuskutočniteľné transakcie). Opatrenie NBS o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk plne implementovalo podmienky tejto smernice a veľmi prísne stanovuje spôsoby výpočtu primeranosti vlastných zdrojov spolu s výpočtom rizikových váh jednotlivých aktív banky.
Likvidita banky
Jedným z kľúčových problémov obozretnosti podnikania bánk je likvidita banky a s ňou súvisiace riziko. V tejto súvislosti, ako aj z dôvodu vytvoriť čo najobjektívnejší súbor kritérií (ukazovateľov), zákon o bankách určuje bankám všeobecnú povinnosť zabezpečiť nepretržitú likviditu a trvale udržiavať platobnú schopnosť. To znamená, že povinnosťou bánk je udržiavať také úrovne vybraných ukazovateľov likvidity, ktoré následne a podrobne ustanoví NBS v opatrení o likvidite, ako aj pri rozhodovaní NBS o tvorbe povinných minimálnych rezerv podľa § 20 zákona o NBS. Definovaním pojmu likvidita je vyjadrená skutočnosť, že banka má rýchlolikvidné aktíva, ktorými je schopná udržať žiadanú likviditu, t. j. banka je schopná okamžite predať rýchlolikvidné aktíva a zabezpečiť okamžitú platobnú schopnosť za klientov banky ako aj za banku.
Čo obmedzuje postevenie bánk v tendri?
V prípade úspechu v tendri na kúpu pohľadávok by bola banka povinná vytvoriť opravné položky v plnej výške, keďže ide o tzv. stratové pohľadávky - pohľadávky, ktoré sa na základe dostupných informácií javia ako nenávratné, prípadne návratné len čiastočne vo veľmi malej hodnote alebo po splnení mnohých podmienok.
Vytvorenie takéhoto objemu opravných položiek (v poslednom tendri SKo sú ponúkané nedobytné úvery v hodnote niekoľkých miliárd Sk) nie je prakticky možné. Opravné položky sa navyše na účely výpočtu kapitálovej primeranosti nepovažujú za kapitál. Je teda viacero dôvodov, prečo sa komerčné banky do týchto tendrov nezapájajú. Podnikanie bánk je založené na inom princípe a má svoje presne stanovené špecifické pravidlá.