Po skúsenostiach s následkami veľkých priemyselných havárií vo svete v 70. a 80. rokoch minulého storočia prijala Európska únia v roku 1982 smernicu o veľkých havarijných nebezpečenstvách. Takéto udalosti v indickom Bhópále, v brazílskom Cubatae, v Mexiko City či v talianskom Sevese a viacerých ďalších mestách si vtedy vyžiadali stovky až tisícky obetí.
Pápež povolil prerušenie tehotenstva
Dokument, ktorý Európska komisia nazvala ako "smernica Seveso", pomenovala podľa spomínaného mesta, kde po výbuchu chemickej továrne v roku 1976 unikol dioxín. Táto toxická látka spôsobila hromadnú otravu obyvateľstva. Vtedy sa nevedelo, čo dioxín spôsobuje. Dokonca hlava katolíckej cirkvi v tom čase povolila v postihnutej oblasti prerušovanie tehotenstva. O sedem rokov neskôr odsúdili v Taliansku na tresty odňatia slobody vo výške piatich rokov viacerých popredných predstaviteľov švajčiarskeho koncernu Hoffmann-La Roche zodpovedných za túto dioxínovú katastrofu. Mesto Seveso sa tak stalo synonymom ekologickej hrozby.
Holandsko-slovenský projekt
V roku 1996 smernicu Seveso Európska únia doplnila. V štátoch únie je známa ako Seveso II. Dodatok prehĺbil ochranu životného prostredia. Zameral sa na špecifické povinnosti príslušných orgánov a prevádzkovateľov podnikov, v ktorých sú vybrané nebezpečné chemické látky. Zavedením doplnku Seveso II, ktorý má u nás podobu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií, sa zaoberá holandsko-slovenský projekt. Jeho poslaním je pomôcť Slovenskej agentúre životného prostredia pri aplikovaní tejto právnej normy (zákon č. 261/2002 Z. z.). Zavádzanie doplnku začala agentúra v januári 2003 a skončí v závere tohto roka. Uplatnenie zákona sa zabezpečuje na všetkých úrovniach -- od priemyslu, cez územné orgány štátnej správy až po spomínanú agentúru.
Zákon stanovil jasné pravidlá
Podľa ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa táto norma patrila medzi priority Európskej únie pri asociačnom procese. Jej filozofia spočíva v predchádzaní závažným haváriám. Ministerstvo v čase prípravy tohto zákona oslovilo približne 700 subjektov, ktorých sa mal týkať. Z nich sa následne vyšpecifikovalo 125. Nie všetky však spadali pod zákon. Pretože viaceré firmy boli podprahové -- nemanipulovali s takým množstvom nebezpečných látok, ako uvádza táto legislatívna norma. Zákon rieši nielen prevenciu pred haváriami, v ktorých zohrávajú významnú úlohu nebezpečné chemické látky, ale zaoberá sa aj pripravenosťou na rýchle a efektívne zdolanie havárie s obmedzením jej dôsledkov. Okrem iného uložil prevádzkovateľom nebezpečných podnikov povinnosť identifikovať a zhodnotiť riziká možných havárií, prijať bezpečnostné opatrenia, plniť si ohlasovaciu a informačnú povinnosť a zabezpečiť výcvik a vybavenie zamestnancov pre prípad vzniku závažnej priemyselnej havárie.
Nebezpečný domino efekt
Zákon počíta aj s predchádzaním tzv. domino efektu. Ide o situáciu, pri ktorej môže havária v jednom podniku zasiahnuť vzhľadom na malú vzdialenosť aj susednú firmu. Ak by sa tak stalo, boli by následky oveľa väčšie. Závažnosť možných dôsledkov narastá aj v prípade umiestnenia podniku, ktorý vyrába, napríklad, výbušniny v blízkosti lokalít s väčším množstvom ľudí. Zákon sa vzťahuje na podniky ťažkej chémie, výrobne stlačených plynov, výbušnín, vysokopecných plynov, na zariadenia s výskytom väčšieho množstva čpavku (podniky s chladiarenskými zariadeniami), petrochemické prevádzky, ale aj na podniky s väčšími zásobami ropných látok a podobne. Nevzťahuje sa na vojenské objekty, dopravu nebezpečných látok potrubiami, na banskú činnosť, skládky odpadov a podobne.
Reakcia na posledné havárie
Ministri životného prostredia krajín EÚ sa v roku 2003 dohodli na dodatku smernice Seveso II. Týka sa chemického a tepelného spracovania látok, ich skladovania v baniach a zaobchádzania s hlušinou a nebezpečnými látkami. Pre priemysel zaviedol povinnosť dôslednejšie vypracovať plány prevencie nehôd. Musia obsahovať zásady informovania o rizikách súvisiacich s ich činnosťou a správania sa v prípade priemyselnej havárie.
Dodatok k Sevesu II reaguje na poznatky z posledných havárií v Európe. Napríklad z výbuchu továrne na pyrotechniku v holandskom Enschede (v roku 2000), pri ktorom zahynulo 22 ľudí. Alebo z pretrhnutia hrádze banského odkaliska v rumunskom Baia Mare (2000), následkom ktorého sa zamorila kyanidmi rieka Tisa, z výbuchu v podniku na výrobu hnojív vo francúzskom Toulouse (2001). Nezabúda sa ani na španielsky Aznacollar, kde v roku 1988 spôsobilo pretrhnutie hrádze kontamináciu Národného parku Coto de Doňana. V súčasnosti sa u nás pripravuje novela zákona o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorá reaguje na dodatok k smernici Seveso II. Prešla už pripomienkovým konaním.
Počet Seveso podnikov v SR
Košický 15
Bratislavský 11
Banskobystrický 10
Žilinský 10
Trenčiansky 7
Trnavský 7
Prešovský 5
Nitriansky 4
Spolu 69
Zdroj: MŽP SR