Slovenská legislatíva sa v oblasti ochrany spotrebiteľa a voľného pohybu tovaru podstatným spôsobom zosúladila s právom Európskej únie po nadobudnutí účinnosti troch dôležitých zákonov. Uviedla pre HN tlačová hovorkyňa Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová. Ide o zákon o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. S ním súvisí 36 nariadení vlády. Druhým je zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Tretia bola novela zákona o ochrane spotrebiteľa z roku 1999, ktorá zaviedla okrem iného definíciu "bezpečného výrobku" podľa platnej Smernice EÚ.
Zaistenie pravidiel
Vzájomnou previazanosťou týchto zákonov sa podľa Krkošovej transformovalo slovenské technické právo a zaistil sa prechod od povinnej certifikácie k postupom posudzovania zhody. Ku každému výrobku sa tak ponúka prinajmenšom záruka všeobecnej bezpečnosti výrobku. Inštitút vyhlásenia o zhode prenáša celú zodpovednosť za bezpečnosť výrobku na výrobcov a dovozcov a súčasne poskytuje prostriedok na zaistenie pôvodcu výrobku na trhu. Každý výrobok, ktorý sa nachádza na trhu, alebo bol uvedený do prevádzky, musí byť pre spotrebiteľa, pracovníka a ďalšieho používateľa bezpečný. Je pritom podľa Krkošovej úplne jedno, či výrobok, ktorý je uvedený na trh, je vyrobený, dovezený, použitý, prepracovaný alebo dokonca darovaný.
V súčasnosti Národnou radou schvaľovaná novela zákona o ochrane spotrebiteľa implementuje európsku Smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov. Pod túto smernicu spadá tovar, ktorého otázku bezpečnosti nerieši iný špeciálny predpis.
Málo súdnych sporov
Ako uviedol pre HN hlavný štátny radca odboru legislatívy Ministerstva hospodárstva SR Milan Orsáry, zodpovednosť za škodu vo všeobecnosti upravuje Občiansky zákonník. Zahŕňa aj viaceré prípady osobitnej zodpovednosti. Jeho ustanovenia dopĺňa zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.
Výrobca podľa tohto zákona zodpovedá za škodu spôsobenú chybným výrobkom na zdraví alebo na živote poškodeného alebo na veci. Neskúma sa jeho zavinenie, stačí, ak sa preukáže, že výrobok bol chybný, že vznikla škoda a že medzi chybným výrobkom a vznikom škody je príčinná súvislosť. Výrobok je chybný ak nezaručuje bezpečnosť jeho používania, ktorú možno od výrobku odôvodnene očakávať a to vo vzťahu k informáciám o ňom a tiež vo vzťahu k účelu a spôsobu jeho použitia. Za výrobcu sa podľa zákona považuje aj ten, kto výrobok dovezie zo zahraničia na účely jeho predaja, a v stanovených prípadoch aj jeho predajca.
V súlade s predpismi Európskej únie sa dolná hranica na uplatnenie nároku takejto škody stanovila na 500 eur, čiže 20-tisíc korún. Pôjde teda o prípady škôd s vážnejšími následkami. Ostatné škody sa naďalej riešia podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody podľa Občianskeho zákonníka.
V súčasnosti nie sú podľa Orsáryho dostupné štatistické informácie o počtoch prípadov škôd uplatnených podľa tohto zákona, ako aj o súdnych prípadoch. "Tieto prípady sa zjavne vyskytujú ojedinele, pravdepodobne aj preto, že právne predpisy ustanovujú prísne pravidlá na uvádzanie bezpečných výrobkov do obehu," uvažuje Orsáry.