Štát ešte potrebuje čas

Zlepšeniu podnikateľského prostredia by mohlo pomôcť aj vytvorenie Referenčného registra ekonomických subjektov (RRES). Ministerstvo hospodárstva (MH) SR a Štatistický úrad (ŠÚ) SR vypracovali zámer, ktorý predložili do vlády. Register má spájať viacero databáz. V prvej fáze by to mal byť obchodný, živnostenský, štatistický register (všetko, čo vedú štatistici vrátane registra osôb podnikajúcich podľa osobitného zákona -- lekári, samostatne hospodáriaci roľníci atď.) a register daní a poplatkov. Neskôr by sa mali pripojiť registre katastra nehnuteľností, neziskových organizácií, politických strán a hnutí, register konkurzov a vyrovnaní a napokon aj úverový register. Pridanou hodnotou by malo byť sprehľadnenie podnikateľského prostredia, zvýšená kvalita a zefektívnenie poskytovaných údajov.
To by sme však nemohli žiť na Slovensku, aby sa všetko neskomplikovalo. Nevýhodou štátu pri budovaní akýchkoľvek registrov je totiž jeho pomalosť. Vždy si musí stanoviť najskôr kroky, musí si ich odsúhlasiť a nakoniec zistí, že aj tak treba všetko prerobiť. Podľa Dagmar Hlavatej z tlačového odboru MH SR sa totiž rezort hospodárstva na konečnej forme RRES a jeho uvedení do života nedohodol so ŠÚ SR. A tak vyriešenie tohto problému ostalo na odborníkov zo štatistiky. Ako sa však vyjadrila na margo problému Marta Mravcová zo ŠÚ SR, "problém nie je taký jednoznačný. Nie je totiž úplne jasné, že by ŠÚ SR jeho doriešenie mal niesť iba na svojich pleciach. Neboli totiž urobené všetky správne kroky, aby sa štatistický úrad mohol riešením celého problému zaoberať sám. A neboli nám ani poskytnuté financie na projekt". ŠÚ SR má však dlhoročné skúsenosti s budovaním registrov. Možno aj preto im nakoniec vytvorenie registra pravdepodobne zostane. Kedy však jeho konečnú podobu môžeme očakávať, je ešte v nedohľadne. "Integrácia administratívnych registrov, ktoré prevádzkujú orgány štátnej správy podľa osobitných zákonov, nesie so sebou veľa problémov. Ich vyriešenie a prijatie konkrétneho rozhodnutia musí nastať ešte pred začatím projektovania RRES. V porovnaní s koncepciou MH SR je zrejmé, že rozdielnosť v ponímaní integrácie registrov nie je v cieľoch, ale len v postupnosti krokov a v prioritách účelu a využitia registra," dodala M. Mravcová.
Register by mal garantovať, že údaje v ňom vedené v elektronickej forme budú totožné s údajmi v zákonom stanovených dokumentoch o registrovanom subjekte. Pretože vzniknú v rovnakom čase v režime on-line verifikovania voči elektronicky dostupným dátovým štandardom štátneho informačného systému a základným registrom. Okrem technických problémov bude dôležitým cieľom dosiahnutie právoplatnosť výstupov. Zatiaľ sú totiž všetky výpisy z registrov iba informatívne. Vyžiada si to zmenu mnohých zákonov. Aj preto vypočítalo ministerstvo predbežné náklady na 128 mil. Sk, pričom suma zahŕňa aj rekonštrukciu zdrojových registrov.
Súčasný právny poriadok, upravujúci vedenie jednotlivých registrov, zodpovedá tradičným, prevažne manuálnym postupom zabezpečovania vstupných údajov a poskytovania informácií. Len minimálne zohľadňuje možnosti využívania nových informačných technológií. Bude teda nevyhnutné vytvoriť právny rámec pre systém národných registrov SR, uzákoniť predpis o základných registroch verejnej správy a v neposlednom rade aj zákony o jednotlivých registroch. A to hlavne register obyvateľov, register ekonomických subjektov, kataster, priestorovú identifikáciu. Úlohou zákona o základných registroch verejnej správy bude vytvorenie právneho rámca na vedenie a využívanie systému národných registrov SR v elektronickej forme. Mal by vymedziť rozsah systému národných registrov, definovať ich záväzný obsah, t. j. základné identifikačné, lokačné a administratívne údaje, dátové štandardy, číselníky, klasifikácie a podporné registre. Ďalej by mal stanoviť gestorov jednotlivých registrov, vymedziť ich práva a povinnosti, ako aj práva a povinnosti správcov, prevádzkovateľov a používateľov národných registrov.