Ako by ste charakterizovali súčasný inovačný pohyb v prostredí slovenských podnikov?
- Klesá počet domácich prihlásených patentov, nie je dostatočný záujem o podávanie zlepšovacích návrhov a v podstatnej časti inteligencie pracujúcej v oblasti výskumu a vývoja vládne pasivita. Je to prejav celospoločenskej apatie vyvolanej buď vnútorným sklamaním, nesplnenými očakávaniami a optimistickými sľubmi politickej reprezentácie, alebo strachom o pracovné miesto, ktoré ešte k tomu nie je ktovieako platené. Dnes na Slovensku najhodnotnejšie myšlienky nepochádzajú z vlastného vývoja a výskumu, ale z voľného trhu inovácií. Na ňom majú inovátori väčší priestor na sebarealizáciu, väčšie šance na morálne, ale hlavne materiálne zhodnotenie vlastnej tvorivej produkcie. Nemožno sa preto čudovať, že na úkor domáceho, podnikového inovačného priestoru, prudko rastie voľný trh inovácií v medzinárodnom meradle.
Kde vidíte príčiny tejto situácie?
- Je ich niekoľko. Moc manažmentu je dnes značná a umožňuje takmer ľubovoľne manipulovať s každým zamestnancom. Potenciál tvorivých subjektov je informačne obmedzený a finančne podvyživený. Duchovno-mravné hodnoty tvorivých subjektov erodujú v dôsledku zdedených manierov a skúseností z minulosti, ale hlavne praktikami súčasných majiteľov, ktorí dávajú priveľa priestoru nelegálnym formám klientelizmu a korupcie. Energiu inovátorov brzdí tiež ich sklamanie zo správania a z beztrestnosti privatizačných zbohatlíkov.
Aké inovačné prednosti majú prosperujúce európske firmy a aký majú z toho úžitok?
- Podnik má na voľnom európskom trhu inovácií priestor na výber takých inovácií, ktoré mu v konečnom štádiu prinesú zisk. Vedúci pracovníci si uvedomujú význam inovácií a kladú ich na prvé miesto. Jednou z možných ciest prosperity podniku je export nových myšlienok. Viaceré známe firmy, ako napríklad IBM, získavajú ročne niekoľko miliárd korún za predaj svojich patentov. Podobne sa správajú aj farmaceutické, chemické a ďalšie firmy. Predaj patentov je signál, že sa podniku dobre darí a že vytvára priestor na rýchlu realizáciu progresívnych myšlienok, v neposlednom rade aj to, že inovátori majú existenčnú istotu. Pohyb myšlienok, či už je to import alebo export, poskytuje identifikovateľný obraz o reálnej situácii v podniku. Otvorený trh myšlienok ukazuje, v čom je silnejší, v čom potrebuje pomoc zvonku a čo alebo kto ho ohrozuje. Špičková firma vo svojom odvetví potom diktuje smer ďalšieho vývoja a má vypracovanú a overenú medzinárodnú stratégiu, presadzujúcu nezávislosť od domácich konkurentov. V postavení našich firiem s takmer úplne rozloženou výskumnou a vývojovou základňou a pozíciou špičkových firiem v EÚ, s ktorými sa hodláme pustiť do hospodárskej súťaže, je veľký rozdiel.
Vstupom SR do EÚ sa otvoril aj trh inovácií. Čo to môže pre slovenské firmy znamenať?
- Otvorila sa tým možnosť získavať inovácie aj z voľného trhu duševného vlastníctva či trhu inovačných podnetov a myšlienok. Je to významný impulz pre manažmenty podnikov, aby sa rozhliadli po inováciách nielen za plot fabriky, ale aj za hranice štátu. Nemožno sa spoliehať, že cudzí investori dovezú k nám aj svoj výskum a vývoj. Ten si vždy nechajú doma. U nás postavia síce moderné podniky, ktoré budú vyrábať na najmodernejších technológiách špičkové výrobky, ale nie podľa našich projektov.
Čo podľa vás môže podporiť rozvoj inovácií v slovenských firmách?
- Najjednoduchšie je motivovať vlastných pracovníkov, aby sa sami usilovali o úspech a rozvíjali tvorivý potenciál. Kategorickým imperatívom doby je preto vytvorenie príležitostí pre tvorbu inovácií vo vlastnom podniku. Účinné a povzbudzujúce sú jednoduché a transparentné systémy odmeňovania, ktoré podporujú radšej tímovú motiváciu na úkor iniciatívy jednotlivca. Ten sa totiž bráni zmenám, najmä ak sú vynútené. Inak hodnotí situáciu, dôvody, prečo k zmenám dochádza. Skupinová práca pôsobí podnetnejšie. Zvíťazí tá stratégia, ktorá sa pretaví do výkonu a výsledkov práce každého zamestnanca.
StoryEditor