Kohézny fond

Kohézny fond bol založený ako zvláštny fond solidarity v roku 1993 na pomoc štyrom málo prosperujúcim členským štátom: Grécku, Portugalsku, Írsku a Španielsku. Je určený na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v doprave a životnom prostredí. O prostriedky z neho sa budú môcť uchádzať všetky členské krajiny únie, ktoré spĺňajú podmienku, že ich HDP nepresahuje 90 percent priemeru EÚ. Fond nadväzuje na predvstupový fond ISPA. Kohézny fond poskytuje priame finančné prostriedky na veľké projekty s nákladmi vyššími ako 10 miliónov eur. Do tejto kategórie spadajú:
- národné environmentálne projekty,
- projekty budovania transeurópskych dopravných sietí.
Pri projektoch predkladaných v rámci Kohézneho fondu platí princíp 50:50, čo znamená, že polovica finančnej alokácie pre danú krajinu musí smerovať do rozvoja dopravnej infraštruktúry a polovica do rozvoja a ochrany životného prostredia.
V rokoch 2000 až 2006 dosiahne ročný rozpočet Kohézneho fondu 2,5 miliardy eur, čo predstavuje spolu 18 miliárd eur na obdobie siedmich rokov. Slovensko by malo z Kohézneho fondu dostať v období rokov 2004 - 2006 dostať 509,7 mil. eur.
- Riadiacim orgánom pre Kohézny fond je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR (uznesenie vlády SR č. 678/2002). Hlavnou úlohou ministerstva je príprava národnej stratégie pre Kohézny fond (uznesenie vlády SR č. 1328/2002).
- Sprostredkovateľskými orgánmi Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvo životného prostredia SR. Úlohou sprostredkovateľských orgánov je príprava sektorových stratégií na využívanie Kohézneho fondu, na základe ktorých sa budú prideľovať prostriedky na jednotlivé projekty.
Fond sa riadi nariadením Rady EC 1164/94, doplneným nariadením Rady EC 1264/99 a 1265/99. Uvedené nariadenie bolo doplnené o článok 16. Tento článok vo svojej časti Prechod projektov ISPA na Kohézny fond deklaruje, že dňom vstupu pristupujúcej krajiny do EÚ sa všetky neukončené projekty ISPA stávajú projektmi Kohézneho fondu. Tento nový článok ustanovuje špecifické podmienky pre tie asociované krajiny, ktoré sú prijímateľmi pomoci z fondu ISPA v oblastiach:
- prechodu projektov ISPA na Kohézny Fond,
- prechodu pravidiel a procedúr verejného obstarávania,
- miery zainteresovania,
- podmienok týkajúcich sa oprávnenosti výdavkov,
- alternatívy implementácie.
Úlohou vypracovať hlavný programový dokument, ktorý umožní čerpanie pomoci z Kohézneho fondu, bolo nariadením vlády č. 1328/2002 poverené ministerstvo výstavby. Zástupcovia Európskej komisie formálne schválili štruktúry Stratégie pre Kohézny fond v Bruseli v dňoch 5. - 6. júna 2003.

V časti Doprava je opísaná dopravná stratégia SR. Priložený indikatívny zásobník projektov - "project pipeline" predstavuje projekty na dobudovanie cestnej a železničnej infraštruktúry, ktoré sa budú financovať v rámci Kohézneho fondu.
Časť Životné prostredie sa zameriava na vodné hospodárstvo, ochranu ovzdušia a tuhé odpady.
Na stanovenie reálneho čerpania prostriedkov zo štrukturálnych operácií vypracovala Európska komisia metodiku odhadu čerpania, v súlade s ktorou by mala Slovenská republika čerpať v roku 2004 prostriedky vo výške 5 480 mil. Sk, v roku 2005 vo výške 11 542 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 14 023 mil. Sk. Čerpanie bude pokračovať v zmysle pravidiel pre štrukturálne fondy do roku 2009, kedy by mala byť vyplatená záverečná platba. Pravidlá pre Kohézny fond neohraničujú konečný termín vyplatenia záverečnej platby.
Rozsah financovania zo zdrojov ES môže dosiahnuť 80 - 85 % verejných alebo ekvivalentných výdavkov, vrátane výdavkov orgánov, ktorých aktivity sa realizujú v rámci administratívneho alebo právneho rámca, prostredníctvom ktorého sa považujú za ekvivalentné verejným orgánom. Príspevok ES možno znížiť v spolupráci s členským štátom o odhadované výnosy z projektov a uplatnenie princípu "znečisťovateľ platí". Predbežné štúdie a projekty technickej podpory sa môžu financovať výnimočne až do výšky 100 % celkových nákladov.
Celkové náklady každého projektu nemajú byť v princípe nižšie ako 10 mil. eur. V riadne zdôvodnených prípadoch, berúc do úvahy osobitné okolnosti, môžu byť celkové náklady na projekty nižšie ako 10 mil. eur.
V zmysle metodológie ES v roku 2004 sa predpokladá čerpanie zo záväzkov Kohézneho fondu vo výške 168 mil. Sk, v roku 2005 čerpanie vo výške 1 913 mil. Sk a v roku 2006 vo výške 3 503 mil. Sk rovnomerne rozdelené medzi Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a Ministerstvom životného prostredia SR.
Správne využitie pomoci zo štrukturálnych a Kohézneho fondu v rámci stanovených cieľov a iniciatív Spoločenstva ako dodatkových zdrojov k prostriedkom zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov predstavuje nástroj EÚ na dosiahnutie:
- strategického cieľa Národného rozvojového plánu daného štátu,
- základného cieľa regionálnej politiky Európskej únie, ktorým je vyrovnávanie disparít medzi regiónmi Spoločenstva.
Úlohou vypracovať hlavný programový dokument Slovenska, ktorý umožní čerpanie pomoci z Kohézneho fondu bolo nariadením vlády SR č. 1328/2002 poverené MVRR SR a v rámci jeho štruktúr Odbor riadenia a koordinácie Kohézneho fondu, ktorý je výkonným útvarom Riadiaceho orgánu pre Kohézny fond a zodpovedá za úlohy súvisiace so zabezpečením prípravy a sfunkčnením Riadiaceho orgánu pre Kohézny fond.