StoryEditor

Bulharska a Rumunska sa nemusíme báť

30.08.2006, 00:00
Otvorenie nášho trhu práce pre Bulharsko a Rumunsko, ktoré by mali vstúpiť do únie v januári 2007, by nemalo spôsobiť plošné vytláčanie našich pracovníkov z trhu. Ak by však bolo Slovensko jedinou krajinou, ktorá by voči týmto krajinám neuplatnila prechodné ochranné opatrenia pracovného trhu, situácia v zamestnanosti v určitých odvetviach by sa mohla zhoršiť. Konštatovali to minulý týždeň na odbornom seminári, ktorý zorganizoval Inštitút zamestnanosti, zástupcovia veľvyslanectiev oboch krajín, ministerstva práce, ministerstva zahraničných vecí, SAV, Republikovej únie zamestnávateľov, Konfederácie odborových zväzov a mimovládnych organizácií.
Väčšina členských krajín EÚ sa zatiaľ nevyjadrila, či zavedie voči pracovníkom z Rumunska a Bulharska obmedzenia. Zo starých členských krajín naznačila zmenu svojej dosiaľ liberálnej politiky trhu práce len Veľká Británia. Britský minister pre obchod a priemysel A. Darling vyhlásil, že Londýn "umožní riadenú migráciu z Bulharska Rumunska". Rumunsko a Bulharsko sa pravdepodobne v novom roku ocitnú vo veľmi podobnej situácii ako boli nové členské krajiny v roku 2004. Dá sa predpokladať, že staré členské krajiny zvolia rovnakú taktiku a svoje pracovné trhy pre Rumunsko a Bulharsko nesprístupnia.

Spoločný postup
Inštitút odporúča, aby Slovensko problém otvorenia svojho pracovného trhu koordinovalo s krajinami Vyšehradskej skupiny. Tieto krajiny sú totiž veľmi podobné a pre novopristupujúce krajiny sú rovnako atraktívne. Výnimkou je Maďarsko, ktoré má až miliónovú menšinu v Rumunsku a je geograficky najbližšie k týmto krajinám. "Predpokladáme, že staré členské krajiny, najmä Nemecko, Rakúsko a Francúzsko, zásadne nezmenia svoj doterajší postoj k otváraniu svojich trhov práce novým členským krajinám. Otázny je postoj Portugalska, Španielska, Talianska a Grécka, ktoré po dvoch rokov od rozšírenie únie, v máji tohto roku, otvorili svoj pracovný trh pre Slovensko a ostatné nové členské krajiny," konštatovala manažérka inštitútu pre publicitu Ivana Rajecová. Podľa inštitútu práve do týchto krajín by mal smerovať najväčší prílev migrantov najmä z Rumunska. Postoj pobaltských krajín by nemal mať väčší vplyv, najmä pre veľkú vzdialenosť.

Dva možné scenáre vývoja na pracovnom trhu
Krajiny únie neotvoria svoj trh práce pre Bulharsko a Rumunsko s výnimkou Slovenska, ktoré ho otvorí. Ak by sa to stalo, inštitút predpokladá, že Rumuni a Bulhari by mohli mať pomerne veľký záujem o prácu na Slovensku. Nie je vylúčené, že v takomto prípade by sme boli vystavení prílevu legálnych záujemcov o prácu - od kvalifikovaných profesií až po tie menej kvalifikovanú, lacnú pracovnú silu, ktorá by mohla vytláčať našich zamestnaných z trhu.
Väčšina krajín otvorí svoj trh práce pre tieto krajiny. Podľa inštitútu v takomto prípade nehrozí žiadny nával pracovných síl na Slovensko. Väčšina migrantov bude smerovať do bohatších krajín únie, kde bude dosť pracovných príležitostí a nádej na vyššiu mzdu, ako by poskytol slovenský trh práce. Aj keby otvorili svoje trhy len krajiny V5, nemalo by sa to negatívne prejaviť na trhu.
Najzaujímavejšími krajinami pre emigrantov z Rumunska budú hlavne románske krajiny (Španielsko, Taliansko a Francúzsko), ale aj veľká Británia a Nemecko. Pre Bulharov môže byť najzaujímavejšou cieľovou stanicou najmä Nemecko a Veľká Británia.
"Ak väčšina členských štátov otvorí svoj pracovný trh a otvorí ho aj Slovensko, slovenský pracovný trh by na tom mohol len získať," hovorí prezident inštitútu Viliam Páleník. Slovensko by malo možnosť vykompenzovať si nedostatok vysoko kvalifikovaných, ale aj nekvalifikovaných pracovných síl v niektorých pre Slovákov nezaujímavých či nezastúpených odvetviach a odboroch. Zahraniční pracovníci tiež vytvárajú dopyt po ubytovacích a stravovacích službách. Pozitívnym dôsledkom otvorenia pracovných trhov medzi členskými krajinami únie by mohlo byť obmedzenie čierneho trhu práce. Občania sa totiž zbavia byrokracie pri získavaní pracovných povolení, ktoré dosiaľ sťažujú možnosť zamestnať sa. "Rumunsko a Bulharsko spolu predstavujú asi 30 miliónov ľudí, ktorí majú nižšiu životnú úroveň ako my, a preto aj majú záujem si ju zlepšiť prácou v zahraničí. Veľká Británia je pre nich však oveľa zaujímavejšia ako Slovensko. Rozdiel medzi mzdou Bulhara, Rumuna a Slováka nie je taký veľký, aby sa im vyplatilo prísť k nám za prácou," konštatoval Páleník. Dodal, že na seminári sa hovorilo aj o slovenskej menšine v Rumunsku, kde nie je jazyková bariéra. Určitá časť tejto menšiny by asi bola ochotná prísť za prácou na Slovensko. Nejde však o desaťtisíce ľudí, ale len o tisíce. V Rumunsku žije aj veľká, takmer miliónová maďarská menšina, ktorá by nemala jazykovú bariéru v južných častiach Slovenska. Pre väčšiu českú menšinu tiež bude zaujímavejšia Česká republika. Aj pre ňu však bude jazykovo bližšie Maďarsko.

Otváranie trhu práce v únii
K 1. máju 2006 novým členským krajinám otvorilo svoj pracovný trh päť starých členských krajín. K Veľkej Británii, Írsku a Švédsku sa pripojili aj Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Grécko a aj Taliansko. Svoje pracovné trhy zatvorili pre Slovensko a ostatné nové členské krajiny Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko a Luxembursko. Všetky reštrikcie na pracovnom trhu by mali zaniknúť do roku 2011.

Ekonomika Bulharska a Rumunska
V Bulharsku sa miera nezamestnanosti znížila z 17,4 percenta v roku 2001 na 9 percent v roku 2006, čo je zníženie takmer o 10 percentuálnych bodov za päť rokov. Bulharsko má v porovnaní so Slovenskou republikou mieru nezamestnanosti až o 7,4 percentuálneho bodu nižšiu ako malo Slovensko vlani (16,3 % evidovaných nezamestnaných). Podľa Svetovej banky a Eurostatu má Bulharsko dobrý vzdelávací systém.
Ekonomický vývoj v Rumunsku je veľmi dobrý. Priemerná mzda v Rumunsku v roku 2005 bola 250 eur, sú však odvetvia, kde pracovníci priemerne zarábajú viac ako 1 500 eur. V tomto roku Rumunsko eviduje len 5,5 percenta nezamestnaných.
Pracovná sila v Rumunsku a Bulharsku je oveľa lacnejšia ako u nás. Zatiaľ čo v roku 2005 podľa Eurostatu malo Slovensko priemernú mzdu 148 eur, v Rumunsku to bolo len 69 a v Bulharsku len 61 eur. Ďalším problémom je vzdelanostná úroveň obyvateľstva v Rumunsku a v Bulharsku, krajiny nemajú prebytok vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by pomohli k rastu ekonomiky v krajine. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 sa v Rumunsku k slovenskej národnosti prihlásilo vyše 17-tisíc osôb z 21,698 milióna obyvateľov Rumunska.

Porovnanie Slovenska, Bulharska a Rumunska
  Slovensko Bulharsko Rumunsko
Počet obyvateľov 5384800 7761000 21658500
Slovenská národnosť 4614854   17000
Česká národnosť 44620    
Maďarská národnosť 520528    
Miera nezamestanosti 16,30% 10,10% 7,70%
Minimálna mzda v eur (2004) 148 61 69
Priemerná mzda v eur (2002) 457,67 157 193,42
Priemerná mzda v PPS(2002) 1094,33 387,42 470,17
Miera inflácie 2,80% 5% 9,10%
HDP na obyvateľa v PPS 55 32,1 34,7
Zdroj: Eurostat, údaje o sčítaní obyvateľstva SR 2001
menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradca, menuAlias = poradca, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
24. november 2024 22:49