Ďalší paragraf z piatej hlavy nového Trestného zákona -- neoprávnené podnikanie (§251) má za cieľ trestať osoby, ktoré podnikajú a nie sú registrované. Môže sa vzťahovať nielen na činnosti obsiahnuté v Živnostenskom zákone, ale aj na tzv. slobodné povolania. Ak sa robia bez oprávnenia. V doteraz platnom Trestnom zákone -- §118 je neoprávnené podnikanie sformulované podobne. Popri správnom konaní (najčastejšie v zmysle živnostenského zákona) je to ďalší donucovací nástroj voči nedisciplinovaným podnikateľom. Štát chce mať podnikanie pod kontrolou, minimálne kvôli výberu daní či odvodov.
Kamufláž: občianska výpomoc
Nedovolené podnikanie je v terajšej úprave Trestného zákona od jeho prijatia v roku 1961. Až do júla 1990 tu hrozila vysoká sankcia už pri jeho jednoduchom porušení. Trestalo sa väzením od šesť mesiacov do troch rokov. V tom čase sa živnosti povoľovali výnimočne, preto sa štát snažil trestať všetkých, ktorí narúšali jeho monopol v službách, alebo sa pokúšali o akúkoľvek výrobu, azda s výnimkou suvenírov. Vtedy však Občiansky zákonník pripúšťal tzv. občiansku výpomoc. Pod ňu sa fuškárčenie dalo skryť.
Koniec pokút, hrozí väzenie
Nevyžaduje sa nejaký špecifický úmysel, stačí, keď niekomu dokážu podnikateľskú činnosť bez oprávnenia. Podľa okolností sa rozlišujú štyri hranice pre trestné sankcie, ukladá sa výlučne trest odňatia slobody, kým doterajšia úprava umožňuje aj peňažitý trest. Ak pri neoprávnenom podnikaní páchateľ bude zamestnávať ďalšiu osobu, trest je prísnejší. Najprísnejšie sa trestá nedovolené podnikanie vtedy, ak sa ním spôsobí škoda značného rozsahu (nad 800-tisíc), alebo ho vykoná člen nebezpečného zoskupenia. Ide o zločineckú skupinu, alebo teroristickú skupinu. Vtedy hrozí trest od štyroch do ôsmich rokov. Tu pôjde obvykle o súbeh s ďalšími paragrafmi Trestného zákona.
Pozor na rozsah oprávnenia
V novej úprave nedovoleného podnikania sa výrazne znižuje prah trestnosti. Stačí, aby neoprávneným podnikaním vznikla malá škoda, tá sa kvalifikuje sumou od osemtisíc korún. Dosiaľ treba spôsobiť väčšiu škodu -- 120-tisíc korún. Zo sprísnenia majú obavu policajti. "Zníženie škody bude pre nás znamenať viac riešených prípadov, a teda aj viac roboty," komentuje hovorca Prezídia Policajného zboru Martin Korch.
Podnikateľovi môže hroziť použitie tohto paragrafu aj keď prekročí rámec podnikania, na ktorý má vydaný živnostenský list. Vzťahuje sa to nielen na živnostníka, ale aj konateľa či štatutára obchodnej spoločnosti. Takéto porušenie sa často hodnotí ako nepriamy úmysel. Nastane vtedy, ak držiteľ živnostenského listu, začne podnikať aj v činnostiach, na ktoré nemá oprávnenie. Prekročenie podnikateľského oprávnenia sa sankcionuje aj v správnom konaní. Napríklad, ak živnostník či firma robí autodopravu pre externých zákazníkov a nemá na to koncesnú listinu, živnostenský úrad mu môže uložiť pokutu až 200-tisíc korún.
Nie žalobcu, niet...
Nedovolené podnikanie je stále rozšírené, je to však latentný druh trestnej činnosti. Chýbajú podania. Navyše sa ťažko objasňuje. Vtip je v tom, že nie sú poškodení. "Pokiaľ klient podnikateľa (páchateľa) nie je nespokojný s poskytnutou službou, prípad zostane s najväčšou pravdepodobnosťou neodhalený. Niet žalobcu," upozorňuje Martin Korch. Zdá sa, že konkurencia fuškárov živnostníkom príliš neprekáža. Na otázku, ako vnímajú nedovolené podnikanie, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová reaguje: "Nemáme sa kedy nad tým zamýšľať. Nás trápia stále nové požiadavky legislatívy, ktoré veľmi zaťažujú živnostníkov a ich firmy."
Zo štatistiky Policajného zboru vyplýva, že za päť mesiacov tohto roku bolo zistených 22 prípadov (tri objasnené), v roku 2004 bolo zistených 53 prípadov (14 objasnených). Podľa štatistiky generálnej prokuratúry odsúdených bolo v minulom roku iba 10 vinníkov.
§251
Neoprávnené podnikanie
1. Kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
d) závažnejším spôsobom konania,
e) tým, že použije iného ako pracovnú silu alebo
f) získa ním väčší prospech.
3. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
4. Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
c) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo
d) ako člen nebezpečného zoskupenia.