Základné a stredoškolské vzdelávanie
Systémy vzdelávania so skorým "delením žiakov podľa prospechu" zväčšujú rozdiely v dosiahnutých výsledkoch vzdelávania spôsobené sociálnym zázemím, a tým vedú k ešte nerovnejším výsledkom vo výkonnosti študentov a škôl. Delenie žiakov podľa prospechu sa považovalo za efektívne v niektorých členských štátoch. Tie európske krajiny (napr. Nemecko, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko), ktoré delia deti v útlom veku podľa prospechu, vykazujú väčšiu rozmanitosť vo výsledkoch žiakov ako krajiny s väčšmi integrovanými školskými systémami. Mnohé členské štáty (Belgicko, Holandsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Veľká Británia) sa usilovali zvýšiť efektívnosť decentralizáciou tak, že poskytli jednotlivým inštitúciám väčšiu voľnosť. Systémy zodpovedania sa vo forme výstupných skúšok a systémov interného hodnotenia sa uplatňujú vo väčšine európskych krajín.
Vysokoškolské vzdelávanie
Vysokoškolské vzdelávanie je kľúčový sektor v znalostnej ekonomike a spoločnosti. Je srdcom "vedomostného trojuholníka", ktorý tvorí vzdelávanie, inovácia a výskum. Jedným z problémov je vytvorenie diverzifikovaných systémov, ktoré umožnia rovnaké šance účasti pre všetkých pri zachovaní finančnej udržateľnosti a ktoré budú efektívnejšie plniť svoje úlohy. Komisia už navrhla, aby Európska únia v priebehu jedného desaťročia vyčlenila najmenej dve percentá HDP na vysokoškolské vzdelávanie. Aj študenti by sa mali podieľať na financovaní svojho štúdia. Zavedenie školného bez súčasnej finančnej podpory chudobnejších študentov môže však spôsobiť stupňujúcu sa nerovnosť v prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu. Najviac znevýhodnení študenti majú často nechuť riskovať a zadlžiť sa, skôr sa vyhýbajú štúdiu a radšej idú pracovať. Toto je mimoriadne závažné v prípadoch, keď sa výška školného zakladá na odhadovanej budúcej miere príjmu. Vlády môžu podnietiť prístup chudobnejších študentov k vysokoškolskému vzdelávaniu tým, že sa zaručia za bankové pôžičky a ponúknu pôžičky podmienené príjmom, štipendiá a dotácie závislé od kontroly majetkových pomerov. Takéto schémy už zaviedli viaceré európske krajiny (napr. Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Veľká Británia, Lichtenštajnsko). Fakty z Austrálie a zo Spojených štátov ukazujú, že školné doplnené cielenou finančnou podporou zvyšuje počty študentov bez toho, aby to malo nepriaznivý vplyv na rovnosť.
Odborné vzdelávanie a príprava na povolanie
Postupne so starnutím obyvateľstva sa čoraz vážnejším problémom stáva pretrvávajúca vysoká úroveň nezamestnanosti mladých ľudí v Európskej únii. Do roku 2050 bude viac ako 65 percent Európanov vo veku 65 alebo viac rokov a menej ako 20 percent v aktívnom pracovnom veku (15 -- 64 rokov). Čoraz väčší je aj dopyt po pracovníkoch s vyššou kvalifikáciou. Osoby vstupujúce na trh práce s najnižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania sú vystavené najvyššiemu riziku nezamestnanosti. Fakty ukazujú, že v krajinách s dobre rozvinutým systémom odborného vzdelávania a prípravy na povolanie môžu mladí ľudia čakať aj primerané zárobky. Odstránenie bielych miest v systémoch odborného vzdelávania tak, aby študenti mohli získať prístup k terciárnemu vzdelaniu, je kľúčom k zvýšeniu príťažlivosti týchto systémov. Členské štáty by mali vytvoriť flexibilné a jasne vymedzené systémy odborného vzdelávania na ďalšie štúdium a zamestnanie. To by malo prispieť k dosiahnutiu rovnováhy medzi osobami s vysokoškolským vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, čo lepšie odzrkadľuje potreby trhu práce. Zamestnávatelia majú tendenciu poskytovať pracovné zaškolenie osobám s vyššou kvalifikáciou, čo prináša značný zisk jednotlivcom i zamestnávateľovi. Ukázalo sa však, že podniky neochotne poskytujú zaškolenie znevýhodneným, menej vzdelaným osobám a osobám bez základných zručností. Len 10,8 percenta dospelých Európanov sa zúčastňuje na formálnom, neformálnom a neoficiálnom celoživotnom vzdelávaní. Je to menej ako 12,5 %, čo je referenčná hodnota Európskej únie pre rok 2010. Údaje o predchádzajúcom dosiahnutom vzdelaní osôb zúčastnených na neformálnom štúdiu (obrázok 2) ukazujú, že ľudia v dolnej časti rebríčka kvalifikácií sa menej pravdepodobne budú zúčastňovať na ďalšom štúdiu, čím by si zlepšili vyhliadky na získanie zamestnania. Úspešné systémy odborného vzdelávania a prípravy dospelých sa často zakladajú na partnerstvách medzi podnikom, verejným sektorom, sociálnymi partnermi a miestnymi organizáciami tretieho sektora. Odborná príprava musí byť úzko spojená s potrebami kvalifikácie, ktorú požadujú zamestnávatelia.
StoryEditor