Ak daniari počas kontroly narazia na skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že sa daňovník dopustil trestného činu, podajú na políciu oznámenie o podozrení z páchania trestnej činnosti. Vyšetrovateľ následne posúdi, či ide o trestný čin. Ak skutok za trestný uzná, roztočí sa kolotoč vyšetrovania, v ktorom daňová správa hrá len druhé husle. Tie prvé ovláda polícia, ktorej cieľom je odhaliť a postaviť pred súd prípadných podvodníkov, tak ako jej to prikazuje zákon.
Trestný zákon je neúprosný
Trestný zákon sa krátením dane zaoberá vo viacerých samostatných paragrafoch. Trestná sadzba je odvodená od výšky škody a charakteru zločinu, ku ktorým neoprávnenými machináciami s daňami došlo. Trest narastá spolu so sumou, o ktorú bola nezákonným konaním pripravená štátna pokladnica. Keď ide o menej ako 8-tisíc korún, je to len priestupok. Ak však suma túto hodnotu prevýši a daňovníkovi je dokázaný úmysel ukrátiť štát na dani, ide už o trestný čin.
Ak daniari pri kontrole odhalia, že daňovník krátil daň iba v malom rozsahu (od 8 do 80-tisíc korún), súd ho môže potrestať odňatím slobody na jeden až päť rokov. V prípade, že mu dokážu, že spáchal škodu väčšieho rozsahu (od 80 do 800-tisíc korún), môže dostať tri až osem rokov, ak bola škoda značného rozsahu (od 800-tisíc do 4 milióny korún), tak tri až desať rokov, a v tom najhoršom prípade, pri veľkej škode nad 4 milióny, môže ísť sedieť až na dvanásť rokov. Roky vo väzbe predlžujú aj ďalšie faktory, napríklad recidíva či závažnejší spôsob konania podvodu. Obdobná filozofia platí pri ostatných typoch daňových deliktov.
Trest sa dá zvrátiť
Daňové úniky sa v prvom rade delia na legálne a nelegálne. Nás zaujímajú tie nelegálne (legálne sú spájané s cezhraničným zdaňovaním v tzv. daňových rajoch). Tie sa ďalej delia na úmyselné a neúmyselné, hoci toto pravidlo je v určitých prípadoch obmedzené. Daňovník napríklad nemusí odviesť daň, hoci všetko ostatné účtovníctvo má v poriadku. Vtedy ide o neodvedenie dane. Známejším spôsobom krátenia dane je zatajovanie príjmov, napríklad z prenájmu bytu. A dobrým príkladom je aj "zabúdanie" vystaviť bloček z registračnej pokladnice. Osobitnou kategóriou je falšovanie účtovných dokladov. Pri tomto skutku sa pri spôsobenej škode veľkého rozsahu nezohľadňuje spomínaná neúmyselnosť činu. Skrátka, kto hoci aj z nedbanlivosti spôsobí sfalšovaním či pozmenením účtovných dokladov škodu prevyšujúcu 4 milióny korún, je posudzovaný akoby spáchal trestný čin.
Ak daňovníkovi dokážu úmysel krátiť daň, má ešte možnosť nechať trestnosť svojho činu zaniknúť. Stane sa tak, ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné daňovník dodatočne zaplatil. Musí tak urobiť najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |