V čom vidíte najväčšie posilnenie právomocí odborárov, keď hodnotíte Zákonník práce pred novelou a po novele? Ktorá právomoc, kompetencia, vám najviac prekáža v zákonníku?
Principiálne bola najzávažnejším návrhom požiadavka, aby zamestnávatelia priamo financovali činnosť odborárov. Táto požiadavka je porušením vlastníckych práv vlastníkov (zamestnávateľov), lebo ich núti financovať činnosť, ktorú sami nemusia považovať za užitočnú a prínosnú. Zabezpečenie financovania odborárskych predákov zo zdrojov zamestnávateľov zvyšuje nezávislosť odborov od zamestnancov, ktorí ich do činnosti nominovali, čo je v rozpore s myšlienkou odborov ako zástupcov zamestnancov. Odbory totiž v organizácii existovať nemusia, pokiaľ zamestnávateľ vytvára vhodné podmienky na prácu a komunikácia so zamestnancami je na takej úrovni, ktorá vyhovuje tak zamestnancom, ako aj zamestnávateľovi. Zákonná povinnosť financovať odbory tak pôsobí ako motivácia ich činnosti, bez ohľadu na to, či ich zamestnanci požadujú alebo nie. I keď v porovnaní s pôvodným návrhom bola prijatá novela do značnej miery oklieštená, samotné prijatie princípu financovania odborov zamestnávateľom vytvára do budúcnosti hrozbu kvôli možnosti zvyšovania rozsahu financovania.
Novela dala odborárom tiež právo kontrolovať bezpečnosť práce na pracovisku, dokonca majú právo zastaviť prevádzku v podniku. Nehrozí kolízia so zamestnávateľom a Inšpekciou práce?
Oproti pôvodnému návrhu sa obmedzili možnosti odborárov zastaviť prevádzku.
Ak by bol prijatý pôvodný návrh, došlo by k dôležitému obmedzeniu vlastníckych práv zamestnávateľov a k zvýšenie rizika, že tretia osoba zastaví bezdôvodne prevádzku, čím vlastníkom spôsobí finančné škody, ktoré by odbory ako združenie nemuseli byť schopné zastaviť. Zvyšuje sa tým tiež riziko, že ustanovenie by mohlo byť zneužité zámerne s cieľom zvýhodniť konkurenciu. Zavedenie možnosti zastaviť prevádzku odborármi je pritom nadbytočné, pretože už teraz existujú minimálne dva nástroje, ktorými štát dokáže kontrolovať bezpečnosť prevádzky. Sú to pravidlá BOZP a Inšpektorát práce. V ekonomike v súčasnosti nenastala situácia, ktorá by naznačovala, že tieto kontrolné mechanizmy zlyhávajú plošne a treba ich doplniť ďalším nástrojom. Ojedinelé prípady zlyhania (napríklad banské nešťastia) by sa mali riešiť individuálne, a nie zavádzaním plošných opatrení, ktoré so sebou prinášajú zvýšené riziká a hrozby dodatočných nákladov.
StoryEditor