Výsledky sú z decembra 2006, s približne rovnakými hodnotami však prišli aj v septembri a júni toho roku. A k podobným číslam sa podľa nej dopracovali aj eurobarometre z dielne Eurostatu. Ani vysoká informovanosť však obyvateľov Slovinska nezbavila strachu zo zdražovania. Milka Bizovičar mi tieto informácie podáva s účasťou v hlase. V čase prechodu na euro totiž robila to isté, čo dnes robím ja. "V rovnakej situácii, ako si teraz ty, som sa pred dvoma rokmi ocitla aj ja. Všade samé euro...“ Dávam jej za pravdu. Novou menou sa to v našom mediálnom priestore len tak hemží. Tento článok v Europoradcovi je toho dôkazom. Slovinci sa pred dvoma rokmi eura obávali aj napriek podobnému informačnému pretlaku. Podobne ako ľudia na Slovensku.
Čo sa skrýva za zdražovaním?
Preto ma zaujímalo, akým spôsobom ľudia v Slovinsku reflektovali na intenzívnu informačnú kampaň, ktorá ich mala okrem iného ubezpečiť, že euro zdražovanie neprinesie. Mali väčšie obavy ako my na Slovensku? A mala tamojšia kampaň úspech? U nás sa dnes často spomína prudko klesajúca podpora novej meny. K takému javu v Slovinsku nedošlo. Veľké zmeny bývajú neraz sprevádzané viac či menej opodstatneným strachom a neistotou, Slovinsko nevynímajúc. No na ich spokojnosť a pozitívny prístup k euru to však vplyv nemalo. Stretol som ľudí, ktorí euro nechceli predtým a nechcú ho ani teraz. Omnoho viac som však stretol takých, ktorým sa euro páčilo a sú mu naklonení aj dnes. Zdražovanie pritom berú ako nutnú daň za príslušnosť k eurozóne. Vplyv eurokampane na ich postoje však za dôležitý nepovažovali ani jedni, ani druhí.
Zdražovanie bol strašiak od začiatku
Ľudia u nás sa najviac obávajú zdražovania a ani Slovinci na tom neboli inak. Podpora spoločnej meny však v Slovinsku, na rozdiel od Slovenska, v predvstupovom období významne neklesala. Podobne na tom bolo aj množstvo jej odporcov, ich počet sa pohyboval okolo štvrtiny opýtaných. Z nášho pohľadu pritom nie je povzbudzujúce, že slovinská inflácia rok po vstupe do elitného klubu krajín platiacich eurom dosiahla dvojnásobok priemeru tohto monetárneho zoskupenia. Teda to, čoho sa ľudia najviac obávali a vedúci predstavitelia vehementne popierali. Hoci menovú konverziu politici vedno s analytikmi ako dôvod narastajúcej dražoby odmietali, neskôr museli svoje tvrdenia revidovať. Naposledy euru prisúdili šesť desatín percenta. Myslí si to však aj verejnosť? Domnieva sa, že za zdražovaním treba hľadať novú menu, alebo verí politikom a analytikom, ktorí tento vplyv často priam bagatelizujú? Dokázala ich o tom presvedčiť vskutku intenzívna informačná a mediálna kampaň?
Ani eurokampaň neotupila ich obavy
"Ľudia si myslia, že zdražovanie prišlo kvôli euru, kampaň-nekampaň,“ objasňuje mi postoje slovinskej verejnosti študent matematiky Peter. Vraj až ôsmi z desiatich. Nie je vôbec ťažké dopracovať sa k presvedčeniu "za všetkým hľadaj euro“. Rastúca inflácia je síce momentálne celoplanetárnym javom, tá slovinská však vytŕča z davu. Rozdiel, ktorý vzniká medzi externými vplyvmi a infláciou v euroklube, sa totiž dá veľmi ľahko prisúdiť euru. Tento príklon k téze o vplyve eura na rast cien je badateľný aj z prieskumov verejnej mienky, ktoré som si prezrel. Ani podrobná propagácia nedokázala ľuďom vyvrátiť ich reálne skúsenosti. "Niektoré veci z roka na rok zdraželi na dvojnásobok, je ťažké nedávať to za vinu euru,“ hovorí Peter. Ako príklad so smiechom v hlase uvádza pivo, artikel, ktorý podľa neho "výrazne vplýva na rozpočet študenta“. Zdraželo však aj nájomné a energie "a vôbec živobytie celkovo“. Chápem, čo sa mi snaží povedať. Kampaň môže hovoriť čo chce, peňaženka to však vidí inak. Paradoxné je, že napriek tomu, čo mi povedal, je s eurom spokojný.
Ľudia veria skôr skúsenostiam
Prečo vlastne politici a marketingoví experti ľudí nepresvedčili? Odpoveď sa snažím získať medzi obyčajnými ľuďmi. Tí mávajú vlastné postoje, ktoré nezriedka nekorešpondujú s tými oficiálnymi, ktorými je verejnosť systematicky masírovaná. Pýtam sa na to predavačky cukroviniek Any, u ktorej si robím zásoby glukózy na najbližších dvadsaťštyri hodín. Ana predáva sladkosti popri štúdiu, aby si privyrobila na letné cestovanie. Tento rok sa chystá do Austrálie. Vraví, že politikom veľmi neverí. "Oni síce hovorili, že prechod na novú menu je iba technickou zmenou, skutočnosť však vyzerala inak,“ vysvetľuje mi. O eure vraj vedela dosť od začiatku, podobne ako väčšina jej známych. "Ale aj tí ľudia, ktorí sa v tom vyznali lepšie ako ja, hovorili o eure ako možnej príčine zdražovania. Prečo by som tomu potom neverila aj ja?“ To, že tak nehovorili politici a informačná kampaň, podľa nej nie je nič nezvyčajné, "sú to predsa politici“. A tí sú rovnakí všade. Priznať možné zdražovanie je pre nich politickým harakiri. A čo podľa Any zdraželo? "Určite bývanie, jedlo vo všeobecnosti, ale najmä v reštauráciách, a služby, ako napríklad kaderníčka či masérka. O benzíne nehovorím, na ten my vplyv nemáme.“ Napriek tomu však, podobne ako väčšina ľudí, ktorých som stretol, k novému platidlu nenávisť necíti.
Tak ako je to?
Prichádzam k jednej z predajní Mercatoru. Je to balkánska jednotka na retailovom trhu. Stretávam tam prevádzkara Tomáša. Z eura si nič nerobí, pretože ho dobre pozná. Jeho výmenu považuje iba za technickú záležitosť, pozitívnu pre jeho krajinu. "Istý čas som žil v Rakúsku, euro poznám dosť dobre,“ hovorí. Zdráha sa povedať, že rast cien vychádza z euromeny. "Určitú časť rastu cien spôsobilo euro, problém je však oveľa širší.“ Fajčiac pred vchodom potravín mi rozpráva o opatreniach vlády pred prijatím eura. Tie sa podľa neho na dnešných cenách celkom jednoznačne prejavili. "Nechali napríklad zmraziť platy a ceny, tie to teraz dobiehajú. A vôbec, ak chceme mať silnú menu, musíme počítať aj s vyššími cenami.“ Kampaň vraj odfiltroval, slová o nezdražovaní bral s rezervou. Vždy si pri tom totiž spomenul na Rakúsko. Tam tiež "nezdražovali“. Tomáš je toho názoru, že zdražovanie je v spojitosti s eurom nevyhnutnosťou a hovorí, že taký názor má aj väčšina jeho okolia. "Radšej keby to zdražovanie normálne priznali, niektorí ľudia by to možno lepšie niesli a pripravili sa na to,“ hovorí na margo politikov a informačnej kampane. Dôchodcovia a slabšie sociálne skupiny by mu však asi vedeli oponovať.
Aké boli názory na infláciu v Slovinsku?
Národná banka - V minulosti jej predstavitelia vplyv eura na infláciu odmietali. Akcentovali to aj v eurokampani.
Prešernovo námestie - Prešernovo námestie je najznámejšie v Ľubľane, aj ono sa stalo dejiskom mohutných novembrových demonštrácií proti zdražovaniu.
Predavačky na trhu - Potraviny v Slovinsku zdraželi medziročne o 20 percent, najviac sa to odrazilo na sezónnych produktoch, pri ktorých neexistoval kontinuálny dohľad nad vývojom cien.