Odvodová povinnosť platí rovnako pre zamestnancov, ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. Existujú situácie a obdobia, v ktorých sa uplatňujú výnimky, rovnaké to je v období, keď má samostatne zárobkovo činná osoba nárok na rodičovskú dovolenku. Všeobecne platí, že ženy na rodičovskej dovolenke musia predložiť vo svojej pobočke Sociálnej poisťovne čestné vyhlásenie, že nevykonávajú živnostenskú činnosť. V opačnom prípade majú také isté povinnosti ako ostatné SZČO.
V období čerpania rodičovskej dovolenky sa podľa zákona o sociálnom poistení prerušuje povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Vznik prerušenia sa pritom posudzuje rovnako ako zánik sociálneho poistenia, teda ani zamestnankyňa, ani jej zamestnávateľ, neplatia poistné.
Príklad:
Eva Adamová nastúpila ako zamestnankyňa v septembri 2005 na materskú dovolenku, po jej uplynutí začala čerpať rodičovskú dovolenku. Počas rodičovskej dovolenky sa vrátila do zamestnania, ale zamestnávateľ od nej vyžadoval živnostenský list. V roku 2006 si vybavila živnosť. Pani Eva si nevie poradiť s tým, či a kto má za ňu povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne.
V prípade, že je žena na materskej dovolenke, je zároveň samostatne zárobkovo činnou osobou, môže dôjsť k tomu, že je osobou povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou. K súbehu rodičovskej dovolenky a činnosti SZČO dôjde vtedy, keď jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predošlý rok budú vyššie ako 12-násobok vtedy platnej minimálnej mzdy. Vtedy by musela pani Eva v roku 2007 platiť odvody ako SZČO.
Pani Eva môže ako SZČO poberať rodičovský príspevok aj vtedy, ak jej dieťa navštevuje najviac štyri hodiny denne materskú školu alebo iné obdobné zariadenie. Za týchto podmienok má nárok na rodičovský príspevok iba osamelý rodič, ktorý je slobodný, ovdovený či rozvedený. Rovnaký nárok má jeden z rodičov vtedy, ak sú obaja rodičia ťažko zdravotne postihnutí. Rodičovský príspevok sa neposkytuje, ak dieťa navštevuje školské zariadenie, ktorému boli na dieťa poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo podľa osobitného predpisu.
Vymeriavací základ
Podľa § 138 ods. 11, 12, 14 a 15 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vymeriavací základ mesačne najviac na platenie poistného na sociálne poistenie sa ustanovuje ako 4-násobok, respektíve 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, a v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.