Zložitú právnu situáciu môže vyriešiť dobrý advokát a súd.
Ak sa vám z rôznych dôvodov stalo, že ste podpísali mimoriadne nevýhodnú zmluvu a zistili ste to až vtedy, keď bolo neskoro, riešenie bude zložité. Podľa Jaroslava Homzu zmluva platí, aj keď je pre jednu stranu nevýhodná alebo menej výhodná. Pokiaľ však odporuje zákonu alebo dobrým mravom, dá sa napadnúť jej platnosť žalobou na súde alebo sa dá odstúpiť od zmluvy, ak je to stanovené v zmluve alebo v zákone.
Odstúpenie či neplatnosť?
Odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy vtedy, ak ste uzavreli zmluvu v tiesni za nevýhodných podmienok. "Právo odstúpiť od zmluvy či zmluvu vypovedať musí vyplývať zo zákona alebo zo zmluvy. V opačnom prípade sa odstúpenie od zmluvy považuje za neúčinné a zmluva naďalej trvá," spresňuje Martin Repáň. Právo na odstúpenie od zmluvy možno uplatniť najneskôr v trojročnej premlčacej dobe.
O niečo zložitejšie je vyhlásenie zmluvy za neplatnú. Postup závisí od toho, čo spôsobilo neplatnosť zmluvy. "Ak sa s dôvodom neplatnosti zmluvy stotožní aj druhá zmluvná strana a uzná, že zmluva je neplatná, zmluvné strany si vrátia, čo si navzájom na základe neplatnej zmluvy plnili," hovorí Repáň. Ak vznikne o dôvode neplatnosti zmluvy spor, ktorýkoľvek účastník zmluvy sa môže obrátiť na súd so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy. Nová právna úprava v oblasti spotrebiteľských zmlúv zaviedla také ustanovenie, ktoré označuje neprijateľné podmienky v zmluve za neplatné, a teda právne nezáväzné.
Spor vyrieši súd
Zložitú právnu situáciu môže vyriešiť dobrý advokát. V prípade uzavretia nevýhodných spotrebiteľských zmlúv sa môžete obrátiť aj na rôzne štátne a neštátne inštitúcie. "V zásade občan má vždy možnosť brániť sa na príslušnom súde, kde by ho mal zastupovať advokát, ktorý po prevzatí zastupovania spíše aj potrebnú žalobu," hovorí advokátka Martina Gombosová. Súd prihliada na zákonné lehoty. Podľa Gombosovej platí pri odstúpení trojročná premlčacia lehota, no pri napadnutí platnosti zmluvy platia dve lehoty. Relatívnej neplatnosti zmluvy sa dá dovolať ešte pred podaním žaloby na súd, pričom ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa však premlčí po troch rokoch. Potom existuje už iba jedna možnosť -- dovolať sa absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorá nastáva priamo zo zákona a súdy na ňu prihliadajú aj bez návrhu. Plnenie, ku ktorému došlo na základe takto absolútne neplatného úkonu zo zmluvy, zakladá bezdôvodné obohatenie druhej strany. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje a možno sa jej dovolávať kedykoľvek.
Pracovné zmluvy
Každá pracovná zmluva musí obsahovať druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky. Spravidla bývajú v pracovnej zmluve dohodnuté aj ďalšie pracovné podmienky, práva a povinnosti zamestnávateľa, výplatné termíny, pracovný čas a podobne. "Zamestnanec musí dbať, aby druh práce vymedzený v jeho pracovnej zmluve bol určitý a neumožňoval zamestnávateľovi to zneužiť," hovorí advokát Jaroslav Homza. Rovnakú pozornosť si vyžaduje aj charakteristika pracovnej náplne zamestnanca a presné určenie miesta výkonu práce. V oboch prípadoch by mohlo dochádzať k svojvôli zamestnávateľa a zamestnanec by sa nemal ako brániť. Zamestnanec by mal vedieť, že zamestnávateľ nemôže bez jeho súhlasu jednostranne meniť druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, to platí aj pre miesto výkonu práce. Najvhodnejšou formou vyjadrenia odmietnutia vykonať určitý druh práce je písomný nesúhlas zamestnanca.
Martin Repáň upozorňuje aj na iné skutočnosti dôležité pri uzatváraní pracovnej zmluvy. Určité úkony v pracovnoprávnych vzťahoch nie je potrebné uskutočniť v písomnej forme. Ak je zamestnancovi uložená povinnosť vykonávať iný druh práce, aká bola dohodnutá v pracovnej zmluve, v podstate ide o návrh na zmenu pracovnej zmluvy. V prípade, že zamestnanec súhlasí s vykonávaním iného druhu práce, mení sa pracovná zmluva. Nejde však len o jednorazový úkon, ale zamestnanec bude musieť túto prácu vykonávať aj v budúcnosti.
Po skončení pracovného vzťahu
V špecifických prípadoch majú zamestnanci určité povinnosti voči bývalému zamestnávateľovi aj po skončení pracovného pomeru. Ide o najmä o tie povolania, v ktorých sa už pri podpise zmluvy zaväzujete k mlčanlivosti o určitých skutočnostiach, o ktorých sa dozviete pri výkone zamestnania. Zákon upravuje aj povinnosť nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Pri porušení týchto povinností sa môže zamestnávateľ brániť zabezpečovacími mechanizmami, akou je dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo zriadenie záložného práva.
"V praxi sa vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ v pracovnej zmluve alebo v dohode o skončení pracovného pomeru požaduje, aby zamestnanec v určitej lehote po skončení pracovného pomeru nevykonával činnosť zhodnú či podobnú s predmetom podnikania zamestnávateľa (tzv. konkurenčná doložka)," hovorí advokát Martin Repáň. Zároveň dodáva, že takáto požiadavka zamestnávateľa je oprávnená iba počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, no po jeho skončení nemá oporu v Zákonníku práce. K určitým nárokom zo strany zamestnávateľa môže dôjsť vtedy, ak zamestnancovi prispieva či umožňuje zvyšovanie kvalifikácie. Ak zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa po dobu určenú v dohode o zvyšovaní kvalifikácie, musí mu po skončení pracovného pomeru nahradiť určitú časť vynaložených nákladov.
Povinnosťou zamestnávateľa je poskytnúť zamestnancovi odstupné. Podľa Martiny Gombosovej jeho priznanie závisí od spôsobu skončenia pracovného pomeru a od počtu odpracovaných rokov. "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že sa zrušuje alebo premiestňuje, z dôvodu nadbytočnosti alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení tohto pracovného pomeru odstupné najmenej dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku," spresňuje Gombosová. Trojnásobok mzdy mu patrí iba vtedy, ak uňho pracoval najmenej päť rokov. Zákon pripúšťa aj ďalšie dôvody nároku na odstupné. Medzi osobitný nárok patrí odchodné, ktoré sa spája s nástupom na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.
Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy:
Ř druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
Ř miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
Ř deň nástupu do práce,
Ř mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.