Preddavky na daň
Ako sprostredkovateľovi poistení (DP typ B pre FO) mi tento rok vyšla daňová povinnosť zaplatiť daň 38 500 korún .Viem, že podľa zákona o dani z príjmu nemusím platiť preddavok na daň, avšak môj priateľ ma upozornil, že podľa nejakého interného predpisu daňového úradu som ako sprostredkovateľ povinný z takejto sumy platiť preddavok na daň. Viackrát som preštudovala zákon k tejto problematike a neviem ako ďalej, aby som správne postupovala.
Novela zákona o dani z príjmov č. 688/2006 Z.z. zmenila s účinnosťou od 1. januára 2007 sumu poslednej známej daňovej povinnosti, od ktorej vzniká fyzickým osobám povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby. Táto sa zvyšuje zo sumy 20 000 korún na sumu 50 000 korún. Súčasne sa mení spôsob výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov a to tak, že na výšku poslednej známej daňovej povinnosti už nebude mať vplyv nezdaniteľná časť základu dane na vyživovanú manželku a ani nezdaniteľné časti základu dane, ktorými sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Tento postup sa použil až pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania za rok 2006, (t.j. v priebehu preddavkového obdobia začatého 1. januára 2007 a končiaceho 31. marca 2008, za predpokladu, že daňovník nepožiada správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.
Jozef Podolinský, odborník na dane
Povinnosť podať daňové priznanie
K 17. januáru 2007 som pozastavila platnosť živnostenského listu. V roku som nemala žiadny príjem z podnikateľskej činnosti. Musím podať v roku 2008 daňové priznanie za rok 2007?
Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov upravuje zákon číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Pre fyzické osoby ustanovuje v § 32, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je v zásade povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % východiskovej sumy nezdaniteľnej časti základu dane. Do tejto sumy sa nezapočítavajú príjmy, z ktorých daň už bola vybraná zrážkou (napríklad bankové úroky, autorské honoráre). Východisková suma nezdaniteľnej časti základu dane je definovaná v § 11 ods. 2 ZDP ako 19,2-násobok sumy platného životného minima. Pre zdaňovacie obdobie 2007 je platná suma životného minima upravená od 1. júla 2006 vo výške 4 980 korún. Hraničná hodnota pre povinnosť podať daňové priznanie je teda 47 808 korún (4 980 x 19,2/2). Podnikateľka, ktorá pozastavila v roku 2007 prevádzkovanie živnosti a nemala v roku 2007 nijaké príjmy z podnikania, nebude teda za zdaňovacie obdobie 2007 priznávať príjmy z podnikania. Ak nemala iné zdaniteľné príjmy, prípadne ak mala príjmy zo závislej činnosti a požiadala zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, nebude podávať daňové priznanie. Inak bude musieť podať daňové priznanie, v ktorom síce nebudú uvedené údaje v oddiele na výpočet základu dane z podnikania, ale budú uvedené údaje o prípadných iných príjmoch (zo závislej činnosti, ak nebolo vykonané ročné zúčtovanie, z kapitálového majetku, z prenájmu, z prípadného predaja nehnuteľnosti a pod.).
Treba ešte upozorniť, že podnikateľka, ktorá sa rozhodla pozastaviť prevádzkovanie živnosti, bola povinná túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď vznikla (zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov).
Krátke podnikanie
Podnikala som krátko, a to asi 7 mesiacov. Musím aj v tom prípade podať daňové priznanie?
Mam ukončenú živnosť.
Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) ustanovuje, že daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je v zásade povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 percent východiskovej sumy nezdaniteľnej časti základu dane. Východisková suma nezdaniteľnej časti základu dane je 19,2-násobok sumy platného životného minima. Hraničná hodnota pre povinnosť podať daňové priznanie za rok 2007 je 47 808 korún. Ak podnikateľka nemala iné zdaniteľné príjmy a jej príjmy z podnikania nepresiahli uvedenú sumu, nie je povinná podať daňové priznanie. Ak však vo zvyšku roka vykonávala inú činnosť, napríklad bola zamestnaná a mala príjmy zo závislej činnosti, prípadne mala niektoré z ostatných zdaniteľných príjmov (napríklad z prenájmu, predaja nehnuteľnosti a pod.), daňové priznanie podať musí a musí v ňom ako jeden z čiastkových základov dane uviesť aj rozdiel medzi príjmami a výdavkami z podnikateľskej činnosti.
Preddavky na daň z príjmov
Podľa § 34 zákona o dani z príjmov mi vyplýva povinnosť platiť preddavky na daň. Keďže nepoznám spôsob výpočtu a ani sa to nemôžem nikde dočítať, prosila by som vás, keby ste mi v tejto záležitosti pomohli. Som SZČO, podávam daňové priznanie typu B. Do ktorej kolónky mám vypočítané preddavky napísať?
V súvislosti s preddavkami na daň z príjmov si treba uvedomiť, že zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) rozoznáva zdaňovacie obdobie a preddavkové obdobie. Zdaňovacie obdobie je kalendárny rok. Daňové priznanie sa podáva za zdaňovacie obdobie do 31. 3. roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období. Preddavkové obdobie je obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 50-tisíc korún. Ak daňovníčka začala činnosť v roku 2008, nebude v preddavkovom období od 1. 4. 2008 do 31. 3. 2009 v žiadnom prípade platiť preddavky.
Frekvenciu a výšku preddavkov upravuje zákon tak, že daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 50-tisíc korún a nepresiahla 500-tisíc korún, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti, ak zákon neustanovuje inak. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500-tisíc korún, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti, ak zákon neustanovuje inak. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú zrážkou, odpočítavanú ako preddavok na daň. Zaplatené preddavky v preddavkovom období sú v podstate postupnými platbami dane na bežné zdaňovacie obdobie. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie sa odpočítajú od daňovej povinnosti. Kladný rozdiel daňovník doplatí, záporný rozdiel sa mu na jeho žiadosť vracia.
Ak v konkrétnom prípade daňovníčka podávala daňové priznanie za rok 2006 a jej daňová povinnosť presiahla 50-tisíc korún, bola povinná platiť preddavky už v preddavkovom období od 1. 4. 2007 do 31. 3. 2008, inak nebola povinná platiť preddavky. Ak z daňového priznania za rok 2007 jej vyplynie daňová povinnosť vyššia ako 50-tisíc korún a nepresahujúca 500-tisíc korún, bude platiť štvrťročné preddavky vo výške 1/4 daňovej povinnosti, vypočítanej podľa údajov daňového priznania za rok 2007, a to v termínoch do 30. 6. 2008, 30. 9. 2008, 31. 12. 2008 a 31. 3. 2009. Ak z daňového priznania za rok 2007 jej vyplynie daňová povinnosť vyššia ako 500-tisíc korún, bude platiť mesačné preddavky vo výške 1/12 daňovej povinnosti, vypočítanej podľa údajov daňového priznania za rok 2007, a to v termínoch do 30. 4. 2008 a potom postupne do konca každého kalendárneho mesiaca.
Vypočítané preddavky na nasledujúce preddavkové obdobie sa do daňového priznania nezapisujú, tam sa zapisujú len zaplatené preddavky za uplynulé obdobie, a to v X. oddiele.
Tatjana Pecháčová, odborníčka na účtovníctvo
.Daňové priznanie po smrti daňovníka
Môj švagor bol živnostník. Zomrel 5. 4. 2007. V tomto roku bol dva mesiace práceneschopný. Musíme za neho podať daňové priznanie, ak v tomto roku dostal výplatu okolo 11 000 Sk? Mal iba príjmy zo zamestnania a dávky práceneschopnosti. Žil sám.
-- Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v teraz platnom znení, je povinný podať dedič daňové priznanie za príslušnú časť roka, a to do troch mesiacov po smrti daňovníka. Daňový úrad môže na žiadosť dediča predĺžiť túto lehotu, ak je podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím tejto lehoty.
Všeobecne však platí aj v tomto prípade, že povinnosť podať daňové priznanie je v prípade, ak hrubé príjmy daňovníka boli vyššie ako polovica základnej nezdaniteľnej sumy na daňovníka (to je za rok 2007 vo výške 47 808 Sk), respektíve, ak by bola vykázaná daňová strata z podnikania. Keďže tento daňovník mal príjmy zo závislej činnosti (11 000 Sk), ktoré mu boli zrejme zdanené preddavkom na daň, daňové priznanie je výhodné podať, aby vám daňový úrad vrátil zrazený preddavok (po zohľadnení základnej nezdaniteľnej sumy základu dane vo výške 95 616 Sk).
Príjem z pracovného pomeru a z dohody
Bol som celé zdaňovacie obdobie roku 2007 zamestnancom spoločnosti, mám príjem zo závislej činnosti v sume 360 000 Sk a požiadam do 15. 2. 2008 zamestnávateľa o ročné zúčtovanie. Okrem uvedeného príjmu mám podpísanú dohodu o vykonaní prác, a preto mi na účet prišla za vykonané práce v roku 2007 finančná suma 12 150 Sk, ako výsledná suma po zdanení celkovej finančnej odmeny 15 000 Sk zrážkovou daňou 19 % v objeme 2 850 Sk, ktorý bol vyplácajúcou spoločnosťou poukázaný na daňový úrad. Predpokladám, že nemusím osobne podávať daňové priznanie typ A, ale môj hlavný zamestnávateľ vykoná za môj príjem z hlavného pracovného pomeru ročné zúčtovanie (požiadam ho) a príjem z dohody o vykonaní prác bol už zdanený, a tým daňovo vyrovnaný, a preto túto skutočnosť nemusím ani oznamovať hlavnému zamestnávateľovi. Je takýto názor správny?
V ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa musia zahrnúť všetky príjmy zo závislej činnosti, ktoré boli zdanené preddavkami na daň, a to bez ohľadu na to, na základe akého právneho vzťahu plynuli. Ak odmena z dohody o vykonaní práce bola vyplatená naraz, potom zrážka vo výške 2 850 Sk nebola daň, ktorá je vyrovnaná, ale preddavok na daň. Pri požiadaní o ročné zúčtovanie hlavnému zamestnávateľovi v takomto prípade oznámite v žiadosti na určenom mieste, že ste mali ešte príjem od ďalšieho zamestnávateľa a priložíte potvrdenie o tomto príjme. Daňovú povinnosť sa vám tým nezvýši, ale musíte ho nahlásiť v zmysle § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Predpokladám, že išlo o príjem od iného zamestnávateľa. Ak nie, tak tento zamestnávateľ by automaticky uvedený príjem zahrnul do všetkých príjmov. Ak by ste však túto odmenu dostávali postupne s tým, že mesačne bola do 5 000 Sk, potom bola vždy zdanená zrážkou dane (19 %), ktorá je vyrovnaná a v takomto prípade uvedený príjem nie je potrebné zamestnávateľovi na účely ročného zúčtovania nahlasovať.
Dagmar Piršelová, odborníčka na dane
Dve zamestnania
Zamestnanec ma dve paralelné zamestnania (pracovné zmluvy) v SR a zároveň v ČR. Trvalé bydlisko má v ČR, kde pracuje na skrátený pracovný úväzok (80 %), na Slovensko dochádza dva- až trikrát týždenne a pracuje tam na 20 %. Musí podávať daňové priznanie aj na Slovensku?
Z údajov uvedených v otázke vyplýva, že ide o rezidenta Českej republiky, ktorý si svoje daňové povinnosti pri dani z príjmov vysporiada v ČR. Príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa v Slovenskej republiky musia byť vysporiadané v SR, a to buď ročným zúčtovaním preddavkov vykonaným slovenským zamestnávateľom, alebo v podanom daňovom priznaní. Túto povinnosť by nemal zamestnanec napríklad vtedy, ak všetky príjmy boli zdanené slovenským zamestnávateľom zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov (zákon č. 595/2003 Z. z.) a rozhodol by sa považovať týmto príjmy za daňovo vysporiadané, alebo ak celkové zdaniteľné príjmy z územia SR nepresiahli v roku 2007 sumu 47 808 korún. V opačnom prípade musí požiadať svojho zamestnávateľa v SR o ročné zúčtovanie najneskôr do 15. februára 2008. Musí však spĺňať podmienky na vykonanie ročného zúčtovania uvedené v § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Ak tak neurobí, podá daňové priznanie v SR z príjmov plynúcich z územia SR na tlačive priznania typu A. Prílohou priznania bude potvrdenie od slovenského zamestnávateľa. K uplatneniu zápočtu dane zaplatenej v SR na účely vysporiadania daňových povinností v ČR je potrebné vyžiadať si od slovenského zamestnávateľa (v prípade ročného zúčtovania preddavkov) doklad o ročnom zúčtovaní alebo od slovenského daňového úradu (v prípade podania daňového priznania) potvrdenie o zaplatenej dani.
Tomáš Polák, Poradenská agentúra Tempo