Výška náhrady
Živnostník A pracuje pre slovenského živnostníka B v Nemecku, faktúra za prácu je zaplatená v Sk, akú výšku náhrady stravného, cestovného, prípadne odlučného si môže uplatniť spomenutý živnostník A, keď živnostník B poskytuje dopravu vlastným autom?
V konkrétnom prípade ide o prácu podnikateľa, ktorá sa vykonáva na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Živnostník A fakturuje živnostníkovi B skutočne vykonané práce podľa uzavretej zmluvy. Ak živnostník A účtuje v sústave podvojného účtovníctva, je vystavenie faktúry výnosom, ktorý zvyšuje základ dane. Ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je zdaniteľným príjmom úhrada faktúry. V každom prípade môže živnostník A uplatniť ako daňové výdavky, cestovné náhrady súvisiace s pobytom v zahraničí. Zákon číslo 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje, že daňovým výdavkom sú okrem iného výdavky (náklady) daňovníka s príjmami z podnikania, vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (zákon číslo 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné zákona o cestovných náhradách. Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách.
V konkrétnom prípade živnostník B necestuje verejnými dopravnými prostriedkami ani vlastným vozidlom. Preto si môže uplatniť všetky vymenované výdavky okrem cestovného, ktoré mu poskytuje partner bezplatne.
Skončenie činnosti
Som dôchodca živnostník (SZČO) účtujúci v jednoduchom účtovníctve a vzhľadom na sústavne sa zvyšujúce odvody som nútený ukončiť živnosť.
1. Čo všetko musím vykonať a kde v ktorých inštitúciách sa odhlásiť?
2. Ako sa mi prepočíta dôchodok (som povinný platca do Sociálnej poisťovne) a keby som po čase znovu začal podnikať, či sa mi znovu prepočíta dôchodok v môj prospech?
3. Kedy v ktorom mesiaci je pre mňa najvýhodnejšie ukončiť živnosť vzhľadom na platby do fondov a na výšku prepočítaného dôchodku (chcem ju ukončiť k 30. júnu)?
4. Keď by som po čase znovu začal podnikať, ako to bude s odvodmi do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne?
5. Ako to bude s autom zaradeným do podnikania (je už odpísané). Môžem ho predať a neplatiť z predaja daň z príjmu?
6. Ako to bude s technickými prostriedkami (počítač, vŕtacie kladivo atď., ktoré sú už odpísané). Môžem ich predať a neplatiť z predaja daň z príjmu?
Živnostník, ktorý sa rozhodol ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, je povinný túto skutočnosť oznámiť v prvom rade miestne príslušnému živnostenskému úradu. Ten na základe jeho oznámenia vydá rozhodnutie o zániku živnostenského oprávnenia. Deň uvedený v tomto rozhodnutí sa považuje za deň ukončenia podnikateľskej činnosti. Živnostník je povinný k tomuto dňu uzavrieť svoje účtovné knihy a upraviť výsledok hospodárenia a základ dane podľa ustanovení zákona o dani z príjmov (zákon číslo 595/2003 Z. z.), teda o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv na lesnú pestovnú činnosť, zostatky opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem s výnimkou pohľadávok, ktoré zákon o dani z príjmov uznáva ako nevymožiteľné a o pomernú výšku nájomného vrátane finančného prenájmu, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť. Pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane. Výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve bude východiskovým údajom na určenie základu dane z podnikateľskej činnosti za daňové obdobie, v ktorom skončila činnosť. Podľa zákona o správe daní a poplatkov (zákon číslo 511/1991 Zb.) je živnostník povinný oznámiť do 15 dní miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že skončil činnosť a vrátiť mu osvedčenie o registrácii. Ku dňu skončenia činnosti je živnostník povinný podať príslušnej zdravotnej poisťovni odhlášku a prestáva platiť preddavky. Za rok, v ktorom skončil činnosť, bude povinný na základe údajov z daňového priznania spracovať aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia a vyrovnať prípadné nedoplatky. Rovnako je povinný podať odhlášku zo sociálneho poistenia. Podľa zákona o sociálnom poistení (zákon číslo 461/2003 Z. z.) sa každoročne skúma, či podľa výšky príjmov poistenca vniklo alebo nevzniklo, prípadne zaniklo sociálne poistenie. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny mesačný vymeriavací základ sa rovná výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak začne podnikateľ, ktorý skončil činnosť, znova podnikať, bude musieť po získaní oprávnenia znova podať prihlášku do zdravotnej poisťovne i Sociálnej poisťovne. Preddavky na zdravotné poistenie začne platiť ihneď po začatí podnikania, príspevky na sociálne poistenia až od júla nasledujúceho roka, keď sa podľa základu dane zistí, či poistenie vzniklo. Pre výšku dôchodku nie je rozhodujúce, či osoba bola poistená nepretržite alebo prerušovane (napríklad v konkrétnom prípade dôchodca, ktorý popri dôchodku podnikal a podnikanie prípadne prerušil a znova by v ňom prípadne pokračoval). Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pritom sa zohľadnia všetky obdobia, keď bol živnostník poistený a platil odvody, teda ak by v konkrétnom prípade živnostník začal znova podnikať a platiť poistné, jeho dôchodok sa prepočíta. Každá skutočnosť, ktorá nastane v priebehu poistenia, sa posudzuje vždy z hľadiska znenia v tom čase platných predpisov. Preto nemožno všeobecne určiť, že určitý dátum skončenia činnosti je z hľadiska odvodov a dôchodku výhodnejší ako iný. Výnimku tvoria prípady, keď dochádza k podstatným zmenám prepisov o dôchodkovom poistení.
Automobil a iný dlhodobý hmotný majetok prechádza po skončení činnosti do osobného užívania podnikateľa. Môže ho naďalej používať pre osobnú potrebu alebo predať. Príjem z predaja hnuteľných vecí je vo všeobecnosti od dane oslobodený okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Ak teda živnostník skončí podnikanie v roku 2008, môže predať prebytočný hmotný majetok, ale nasledujúcich 5 rokov musí tento príjem zdaniť.
StoryEditor