Pán Kováč pracuje na živnosť ako účtovník. V roku 2007 vykázal príjmy 480-tisíc korún, priemerne 40-tisíc mesačne. Platí si odvody len v minimálnej výške. Je ženatý, jeho manželka je v domácnosti, kde sa stará o tri školopovinné deti. Popri práci v domácnosti si ako prekladateľka zarobila 55-tisíc. Pán Kováč si platí dobrovoľné životné poistenie vo výške 500 korún mesačne. (do rámček)
Paušálne výdavky
Pán Kováč je účtovník, preto si podľa zákona môže od daňového základu odpočítať 40 percent paušálnych výdavkov. Keďže paušálne výdavky nezahŕňajú platby za sociálne a zdravotné poistenie, odráta si aj tie. Platí si ich však v minimálnej možnej výške, to je menej ako 48-tisíc. Jeho manželka je v domácnosti, popri staraní sa o domácnosť však zarobila 55-tisíc. Pán Kováč si preto od svojho základu dane odráta nielen svoje nezdaniteľné minimum, ale aj časť jej minima. Ako nezdaniteľnú sumu daňového základu si odpočíta aj príspevok na životné poistenie. Získa tak upravený čiastkový základ dane, z ktorého si vypočíta daň. Od dane si potom odpočíta daňový bonus za každé nezaopatrené dieťa. Viac v tabuľke.
Jednoduché účtovníctvo
Pán Kováč sa však môže, čisto hypoteticky, rozhodnúť, že bude pri priznávaní príjmov účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, a teda vykáže svoje skutočné náklady. Keďže je účtovník a k svojej práci toho veľa nepotrebuje, jeho daňovo uznateľné výdavky dosahujú iba desať percent z jeho príjmov. Od základu dane si odráta platby do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v minimálnej výške. Ďalej si odpočíta svoje nezdaniteľné minimum, ako aj "nevyužitú" časť minima jeho manželky. Podobne to urobí aj s príspevkom na dobrovoľné poistenie. Z tohto upraveného čiastkového daňového základu si vypočíta daň, od ktorej si odpočíta daňový bonus za každé nezaopatrené dieťa. Viac v tabuľke.
Čo je pre pána Kováča výhodnejšie
Ak ste živnostník, je len na vás, aký spôsob účtovania si vyberiete. Pre takých, ako je pán Kováč v našom príklade, je jednoznačne výhodnejšie účtovať si paušálne výdavky. Pán Kováč pracuje doma a jeho skutočné náklady sú minimálne. Ako vidno v príklade, keby sa rozhodol účtovať si skutočné výdavky, musel by zaplatiť daň viac ako 27-tisíc, a to aj po odpočítaní daňového bonusu za jeho tri deti. Pre porovnanie, ak by si pán Kováč zaúčtoval paušálne výdavky vo výške 40-percent, jeho daň by klesla na 18 a pol tisíca, po odrátaní daňového bonusu by sa dokonca dostala do mínusu a teda daňový úrad by mu vrátil preplatok viac ako tisíc korún.
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...