Podnikatelia dlho a neúspešne lobujú za zníženie odvodov, ktoré sú u nás jedny z najvyšších na svete. To podľa nich negatívne ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Preto podnikatelia prišli s projektom Výplatná páska. Zámerom kampane je podľa Jozefa Špirku, viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, snaha zmeniť postoj zamestnancov k peniazom, ktoré z ceny práce odvádza zamestnanec štátu.
V čom tkvie podstata projektu?
Výplatnú pásku môžeme považovať za "najčítanejší mesačník" na Slovensku. Dostávajú ju viac ako dva milióny zamestnancov. Výsledky prieskumu, ktorý sme urobili pred spustením projektu, preukázali, že viac ako dve tretiny zamestnancov nevedia, aké vysoké dane a odvody idú mesačne z ich superhrubej mzdy štátu. Štátu platíme viac, než si myslíme. Naším cieľom je zvýšiť informačné povedomie verejnosti o údajoch na výplatných páskach a pokúsiť sa tak ovplyvniť tradičné nazeranie na problematiku výšky odvodov a daní, a ich vplyvu na rast miezd. Chceme, aby naši zamestnanci chápali, že aj štát má výrazný vplyv na rast čistých miezd. Nie je predsa rozhodnutie zamestnávateľa to, že štát si zoberie takmer polovicu zo sumy, ktorú mesačne vynakladáme na našich zamestnancov.
Čím ste sa pri tvorbe kampane inšpirovali?
Nedá sa hovoriť o konkrétnej inšpirácii, skôr sme vychádzali zo skúseností, že doterajšie diskusie o odvodovom zaťažení zatiaľ neviedli k praktickým výsledkom, teda k ich zníženiu. Takýto krok zatiaľ neuskutočnila žiadna vláda na Slovensku.
Prečo s týmto projektom prichádzate práve dnes, keď samotný problém vysokých odvodov na Slovensku pretrváva už roky?
Diskusia o odvodovom zaťažení sa tradične viedla najmä v makroekonomickej rovine, to je hovorili sme o tom, aký vplyv majú odvody na konkurencieschopnosť Slovenska, jednotlivých odvetví, podnikov, či na rast zamestnanosti. Výplatná páska je prvý krát diskusiou o odvodoch z pohľadu peňaženky každého zamestnanca. Chceme, aby údaje na páske boli čitateľné a zrozumiteľné a aby si verejnosť sama vytvorila názor na primeranosť výšky súčasného odvodového zaťaženia.
Má načasovanie čosi spoločné s rastom reálnych miezd, nedostatkom zamestnancov, s tým, že ľudí viac zaujíma čo a za čo robia?
Znepokojila nás tendencia ďalšieho zvyšovania odvodov, ktoré v podstate nastalo novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2008. Zároveň sme aj my, zamestnávatelia, často konfrontovaní s tlakom zástupcov zamestnancov, ale aj politikov, či samotných zamestnancov, ktorí sú kritickí k nízkej mzdovej úrovni na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Projekt Výplatná páska chce ukázať, že problém nemá len jednu stranu mince a že výška miezd nezávisí len od ochoty zamestnávateľa, ale že veľký priestor má aj štát.
Chcete pomocou tohto projektu zmierniť tlak zamestnancov na zvyšovanie miezd a zintenzívniť ich tlak na zníženie odvodov?
Tlak zamestnancov na zvyšovanie miezd je legitímny, my ich však chceme informovať o tom, aké sumy odchádzajú z ich výplatnej pásky štátu. Majú právo túto informáciu dostať v prehľadnej a zrozumiteľnej podobe. Je to agenda, ktorú by si mohli spolu s nami osvojiť aj odbory. Veď ich záujmom je predovšetkým informovanosť zamestnancov na rast čistých miezd. Znižovanie odvodov by určite zvýšilo čisté mzdy na Slovensku.
Koľko firiem sa do tejto chvíle zapojilo do projektu?
Hlavnou úlohou podnikov je predovšetkým upraviť výplatnú pásku a doplniť na nej údaje tak, aby zamestnanci zreteľne videli pomer medzi ich čistou mzdou a platbami, ktoré odchádzajú štátu. Tým ústredným informačným nosičom je totiž samotná výplatná páska. Ide o jednorazovú a nie zložitú zmenu. Projekt sa postupne rozbieha, vyhodnocovať ho chceme až po uplynutí niekoľkých mesiacov, technickej realizácii zmeny výplatných pások je potrebné nechať časový priestor. Priebežné ohlasy sú však pozitívne.
Akým spôsobom na projekt reagujú zamestnanci či odbory?
Vedenie Konfederácie odborových zväzov sme požiadali o spoluprácu, prebehlo medzi nami už aj prvé rokovanie. Odbory voči zámeru projektu, zvýšiť informovanosť zamestnancov, nemali zásadné výhrady. Zatiaľ sme však prísľub aktívnejšieho zapojenia do projektu nedostali. Zo strany zamestnancov je tou najčastejšou reakciou predovšetkým prekvapenie, údiv nad tým, aká veľká časť z ich superhrubej mzdy je predmetom odvodov zo strany štátu. Je to pre nás okrem spomínaného prieskumu ďalší z dôkazov, že projekt je dôležitý. Zamestnanci doteraz nevnímali skutočnosť, že aj odvody, ktoré za nich platí zamestnávateľ, sú súčasťou odmeny za prácu a znižujú ich čistý príjem.
Politickej moci by, celkom logicky, nemuselo vyhovovať, keby si ľudia uvedomovali, akú časť svojej mzdy odvádzajú na fungovanie štátu, a teda by prestali z vykorisťovania viniť zamestnávateľov. Akým spôsobom na vaše aktivity reagujú politické špičky?
Oslovili sme ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o stretnutie s tým, že chceme otvoriť tému, aby sa odvody zamestnanca a zamestnávateľa neplatili oddelene. Nemá to podľa nás žiadnu logiku, veď sú to príspevky pre zamestnanca určené do tých istých fondov. Zlúčenie týchto platieb by významne sprehľadnilo informácie na výplatných páskach a naše informačné aktivity by ani neboli potrebné. Zatiaľ nemáme na túto našu iniciatívu žiaden ohlas.
Akú výšku odvodov by ste na Slovensku považovali za určité "realistické optimum"?
O tom chceme začať seriózne diskutovať so sociálnymi partnermi. Priestor na zníženie odvodov jednoznačne existuje. Ak si zoberieme štúdiu výskumno-analytických inštitúcií z konca minulého roka, vidíme, že ak by sa štát správal šetrnejšie a racionálnejšie, môžeme hovoriť o úsporách rádovo v desiatkach miliárd Sk ročne. Slovensko tak ako mnohé krajiny Európy stojí pred výzvou zreformovať neefektívnu sociálnu sféru. Pokiaľ by takáto reforma bola predložená a presadená, vytvorí sa priestor na zásadné zníženie odvodového zaťaženia, čo sa premietne do zvýšenia čistých miezd v SR.
Obe verzie výplatnej pásky, aj stará aj nová, obsahujú všetky zákonom vyžadované údaje. V čom sa odlišujú?
My súčasné výplatné pásky nemeníme, len ich dopĺňame o najdôležitejšie údaje, ako je superhrubá mzda, to je, celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca a najmä údaj o celkových platbách, ktoré odchádzajú mesačne štátu. Ak si chce zamestnanec tieto údaje nájsť na súčasnej výplatnej páske, potrebuje k tomu kalkulačku a musí sa vyznať v celej spleti skratiek a pojmov. Zvýraznením dôjde k tomu, že zamestnanec môže porovnať platby, ktoré si berie štát s výškou svojej čistej mzdy. Chceme zamestnancov upozorniť, že Slovensko má vysoké odvody a nízke čisté mzdy. Tento pomer treba zmeniť .
Ide teda o vizuálne riešenie. Z čoho vychádza vzhľad tých dnešných výplatných pások?
Výplatné pásky sa líšia podľa spoločnosti, ktorá zamestnávateľovi dodáva mzdový systém. Na každej páske musia byť však údaje, o ktorých hovorí Zákonník práce. Impulz na úpravu vizuálu musí ísť od zamestnávateľov a softvérové spoločnosti ho dokážu bez problémov zmeniť. Takto upravené výplatné pásky sú pre zamestnancov oveľa zrozumiteľnejšie, o čom hovoria naše prvé skúsenosti z podnikov. Zamestnanci sa viac zaujímajú o to, kde končia ich peniaze a prečo je taký veľký rozdiel medzi ich hrubou a čistou mzdou.
Povedzme, že sa zatiaľ vami navrhované zmeny nepodarí aplikovať do praxe. Čo by si mal zamestnanec na svojej výplatnej páske všímať najviac? A ako by mal postupovať zamestnávateľ pri vysvetľovaní ceny práce?
Republiková únia zamestnávateľov a IT asociácia Slovenska sa dohodli na spolupráci pri zavádzaní zmien na výplatných páskach. Zamestnávateľov, ktorí prejdú na upravený systém, bude čoraz viac, ich ohlas je pozitívny. Je však potrebné, aby zamestnávatelia boli aktívni aj v internej komunikácii s vlastnými zamestnancami. Pre samotné podniky má veľký význam vysvetľovať zamestnancom, že náklady na zamestnanca sú podstatne vyššie, ako ten vníma na svojej výplatnej páske. To by mohlo následne viesť aj ku korektnejšej diskusii o mzdách v podniku. Predpokladám, že pri vysvetľovaní údajov na výplatných páskach by mali významnú rolu zohrať aj podnikové odbory.
StoryEditor