Nestihli ste zaplatiť daň? Dostanete pokutu

Posledný termín na podanie daňového priznania bol 31. marec, teda včerajšok. Ak ste to nestihli, napravte to hneď teraz. Čím neskôr si splníte svoje daňové povinnosti, tým vyššia sankcia vás čaká. To isté platí, ak ste ešte nezaplatili svoju daň vrátane nedoplatkov. Za neskoré podanie daňového priznania a neskoré zaplatenie dane vám správca dane vyrubí pokutu alebo sankčný úrok. Ešte viac zaplatíte, ak priznanie nepodáte vôbec a daňový úrad vás na to vyzve.

Pokuty za nepodanie
Daňové priznanie, ktoré ste ešte nedoručili daňovému úradu, pošlite čo najskôr. Daň, ktorú ste ešte nezaplatili, vyrovnajte hneď. Čím dlhšie to budete zanedbávať, tým viac sa vám to vypomstí. V prípade, že podáte daňové priznanie po lehote, ako fyzickej osobe vám hrozí pokuta od 33,19 do 16 596,95 eura. Právnická osoba dostane pokutu od 66,38 do 16 596,95 eura. Ak sa však budete hrať na mŕtveho chrobáka a nebudete reagovať ani na výzvu správcu dane, postihne vás oveľa vyššia pokuta. Pre fyzickú osobu to bude od 331,93 do 49 790,87 eura. Pokuta pre právnickú osobu sa bude pohybovať od 1 659,69 do 49 790,87 eura. Pri stanovení výšky pokuty správca dane prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Aj preto by ste mali mať záujem dať všetko do poriadku čo najskôr.

Úroky
Posledný marcový deň nebol iba termínom na podanie daňového priznania, ale aj termínom nazaplatenie dane. Za oneskorenú platbu pravdepodobne zaplatíte sankčný úrok. "Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania. V prípade, ak daňový subjekt nezaplatí daň v stanovenej lehote alebo výške, správca dane mu vyrubí sankčný úrok. Sankčný úrok sa bude počítať z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby platnej v deň vzniku nedoplatku. Sankčný úrok sa počíta za každý deň omeškania s platbou, začínajúc deň nasledujúci po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane,“ vysvetľuje Miroslav Dobák, hovorca Daňového riaditeľstva SR. Keďže nedoplatok vznikol už v roku 2009, sankčný úrok sa počíta podľa úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky.

Nesprávna výška dane
Prehreškom, ktorý sa tiež postihuje, je priznanie nižšej dane, než by ste v skutočnosti mali zaplatiť. "Ak správca dane kontrolou zistí, že daň mala byť vyššia ako daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní, uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi vyššou daňou zistenou správcom dane a daňou priznanou v daňovom priznaní,“ informuje hovorca daňového riaditeľstva. Odborníci radia nepodľahnúť panike ani vtedy, keď vám daňový úrad príde na to, že ste priznali nesprávnu daň. "Niekedy sa stane, že daňovníci aj z neznalosti krátia daň, uplatnia si napríklad nezdaniteľnú časť v inej výške, než na akú majú nárok, alebo jednoducho zabudnú na doklad o príjme. Nehrozí im za to hneď výkon trestu, ale sankcia a pokuta v zmysle zákona o správe daní a poplatkov,“ hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.

Čo ak neviete o svojich povinnostiach
V praxi sa veľakrát stáva, že daňovníkovi sa počas roka vyskytne príjem, ktorý je povinný priznať v daňovom priznaní. Môže to byť napríklad aj obyčajný príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý prevýši nezdaniteľnú časť pre tento druh príjmu, teda sumu 25 650 korún. Takýto človek, ktorý nemá vedomosti o daňových zákonoch ani o výškach nezdaniteľných častí, môže ľahko prísť k pokute. Jednoducho ho nikto neupozorní, že má povinnosť podať daňové priznanie a on to neurobí. Daňový úrad na to príde a daňovník má problém. "Ak daňovník nepodá daňové priznanie vôbec, daňový úrad ho na to vyzve,“ informuje Dagmar Bednáriková. Samozrejme, daňový úrad ho na podanie priznania vyzve až po termíne, v ktorom si daňovník mal splniť svoju povinnosť. To znamená, že tento daňovník si začne svoje priznanie vybavovať až po výzve, teda až nejakú dobu po poslednom marci. Kým doručí daňové priznanie na úrad a kým zaplatí daň, môže prejsť niekoľko týždňov či dokonca celé mesiace. Za túto dobu dostane daňovník pokutu za nepodanie priznania a tiež mu bude vyrubený sankčný úrok za omeškanie zaplatenia dane. Keďže sankcie sa odvíjajú od výšky daňovej povinnosti, tak v prípade veľkého nedoplatku by daňovník mohol na pokute a sankčnom úroku prerobiť stovky eur.

Ako sa to počíta
Pri výpočte pokuty či sankčného úroku sú rozhodujúce práve úrokové sadzby centrálnej banky. Od januára tohto roka sme členmi eurozóny a tak úrokovú sadzbu, ktorá sa používa aj na výpočet sankcií v daňovej oblasti, stanovuje Európska centrálna banka. Úroková sadzba však nie je stabilná, ale mení sa. Preto je dôležitý aj dátum, ktorý bude správca dane brať do úvahy. "Zákon o správe daní jednoznačne stanovuje, ktorá základná úroková sadzba sa použije pri výpočte sankčného úroku, prípadne pokuty. Základná úroková sadzba platná v deň vzniku daňového nedoplatku sa použije pri výpočte sankčného úroku, so základnou úrokovou sadzbou platnou v deň doručenia rozhodnutia správcu dane sa počíta pri pokute podľa paragrafu 35 ods. 1 zákona o správe daní. V prípade, že nedoplatok vznikne až v roku 2009, použije sa pri výpočte sankčného úroku základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň vzniku nedoplatku. Keby správca dane vyruboval sankčný úrok v roku 2009, avšak ešte za nedoplatok, ktorý vznikol v roku 2007, pri výpočte sankčného úroku sa použije základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, ktorá bola platná v deň vzniku daňového nedoplatku v roku 2007. Ak skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby nastala do 31. decembra 2008, pri výpočte pokuty, sankčného úroku, úroku z odloženej sumy a úroku po 31. decembri 2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008,“ uvádza Miroslav Dobák z Daňového riaditeľstva.