Problém skrytého zdražovania po prijatí eura je jednou z najpálčivejších úloh, ktorej zvládnutie môže do veľkej miery ovplyvniť úspešný prechod na novú menu a jej spontánne prijatie obyvateľmi Slovenska. Minuloročný prudký nárast cien potravín, ktorý bol spôsobený najmä vyrovnávaním ich zaostávania v predchádzajúcich rokoch, zvýšil riziko možného rozkolísania nákladov na základné životné potreby domácností u nás. Po stanovení konverzného kurzu na prelome júna a júla tohto roka sa spustí duálne oceňovanie cien výrobkov a služieb, ktoré naštartuje proces sledovania ich správneho prepočítania z koruny na euro. Naštartuje sa tak jedna z rozhodujúcich etáp, ktorá môže do veľkej miery ovplyvniť samotný makroekonomický vývoj Slovenska v nasledujúcom období. Korektný spôsob oceňovania môže byť ovplyvnený konkurenciou v jednotlivých odvetviach. Pričom platí zásada, čím väčšia konkurencia, tým väčšia pravdepodobnosť správneho oceňovania.
Konkurencia pomáha
"Tam, kde funguje konkurencia, je riziko skrytého, neoprávneného zdražovania minimálne. Vo väčšine oblastí, kde konkurencia nefunguje, má štát dostatočné regulačné právomoci, aby skrytému zdražovaniu zabránil. Navyše, podľa skúseností iných krajín, došlo bezprostredne po prechode na euro len k minimálnemu zdražovaniu," myslí si analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš.
V oblasti nástrojov, ktoré by mali skrytému zdražovaniu zabrániť, by mal štát, aj vzhľadom na skúsenosti krajín, ktoré sú už členmi eurozóny, uprednostňovať tie, ktoré zvyšujú cenovú transparentnosť firiem. "Aj preto by sa mala Slovenská republika vyhýbať administratívnym zásahom, ktoré môžu najmä v konkurenčnom prostredí narobiť viac škody ako úžitku," dodáva Goliáš. Ako protipól však treba uviesť, že drastické opatrenia, ktoré v súvislosti s prechodom na euro zaviedol vlani Cyprus, svoje ovocie priniesli. Krajina s platným zákonom postihujúcim neoprávnené zdražovanie cien tovarov a služieb bez problémov zvládla prechod na spoločnú menu eurozóny. Pri opatreniach zabraňujúcich možnému neodôvodnenému zvýšeniu cien sa pritom myslelo už na dodávateľov materiálov poskytujúcich suroviny prvovýrobe. Ani tí si nesmeli euro prepočítať podľa svojvoľného kurzu a akékoľvek zvýšenie cien museli preukázať vlastným zdražením výroby alebo nárastom nákladov.
Postupné dobiehanie
Kurióznymi prípadmi boli v prípade stredomorského ostrovného štátu poskytovateľky kaderníckych služieb, ktoré doplatili na zvýšenie svojich cien vysokými pokutami ohrozujúcimi ich podnikateľskú budúcnosť. Svoju úlohu v prípade možného nárastu cien po prechode na novú menu zohráva aj takzvaná vnímaná inflácia. Tá totiž vyjadruje subjektívne hodnotenie cenovej hladiny spotrebiteľmi a jej výška je vo všetkých krajinách eurozóny oveľa vyššia ako reálna inflácia týchto štátov. Povedané inými slovami, spotrebitelia majú tendenciu vnímať cenovú úroveň po prepočítaní na novú menu vyššie ako je v skutočnosti.
"Zavedenie spoločnej meny v prostredí rozdielnej ekonomickej úrovne, hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily na Slovensku, je 60,6 priemeru Európskej únie, bude si vyžadovať pomerne dlhé obdobie dobiehania. Na druhej strane možno očakávať, že zavedením eura dôjde k zintenzívneniu zahraničného obchodu, čo trhu s voľným pohybom tovarov prinesie vyššiu konkurenciu a väčší tlak na udržanie inflácie. Možno preto očakávať, že ceny tovarov, ktoré sú predmetom trhu a konkurencie v súvislosti so zavedením eura, nebudú stúpať. Ceny služieb však budú stúpať spoločne s rastom kúpnej sily," hovorí analytik Allianz Slovenskej DSS Mário Blaščák.
Vo väčšine krajín, ktoré euro zaviedli, nenastalo prudké zvyšovanie cien. V Portugalsku, Španielsku a Taliansku, kde sa očakávalo, že svojimi dovtedy nízkymi cenami budú dobiehať cenovú hladinu ostatných, sa priemerná inflácia po prijatí eura nezmenila alebo sa zvýšila iba od 0,2 do 0,4 percentuálneho bodu.
Výstraha, ktorou sa v minulom roku stalo Slovinsko s rastom inflácie na viac než päť percent a medziročným rastom cien potravín prekračujúcim 12 percent, bola spôsobená nízkou konkurenciou predajcov potravín na tamojšom trhu. Vysokému nárastu cien výrobkov dennej potreby pritom predchádzala široká dohoda o zmrazení miezd aj cien v snahe udržať maastrichtské inflačné kritérium pred prijatím eura. A tá si po prvom januári, keď Slovinsko vstúpilo do eurozóny, vyžiadala svoju daň v podobe rýchlo rastúcich cien.
"Zavedenie eura by sa malo na raste spotrebiteľských cien na Slovensku prejaviť približne na úrovni 0,3 percentuálneho bodu," myslí si analytička Československej obchodnej banky Silvia Čechovičová. "Odhadujeme, že takzvaný change over efekt by mohol na Slovensku prispieť k inflácii vo výške 0,3 až 0,8 percentuálneho bodu," hovorí analytik VÚB banky Martin Lenko.
Ani podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Zdenka Krajčíra nebude mať euro signifikantný vplyv na cenovú hladinu u nás. "Rizikom zostáva napätá situácia na trhu s energetickými surovinami a potravinami, ktorá však zvyšuje ceny v globálnom meradle, bez súvisu s naším zavedením eura," dodáva. Samotné zavedenie eura by sa aj na Slovensku podľa očakávaní analytikov malo prejaviť len v nízkej miere.
Kontrola spotrebiteľov
Aký je teda najdôležitejší nástroj vlády proti skrytému zdražovaniu? Nie je ním nič iné, než dvojité oceňovanie pred zmenou a po zmene meny a dostatočná mobilizácia občanov, aby sledovali cenové pohyby výrobkov a spolu s ministerstvom financií, subjektmi tretieho sektora a spotrebiteľskými združeniami upozorňovali na nečestné počínanie niektorých predajcov alebo samotných výrobcov. V tomto smere sú všetky potrebné kroky na zavedenie eura pripravené. Občania by sa však mali naďalej informovať o pripravovaných zmenách a prostredníctvom dvojitého oceňovania by mali vedieť skontrolovať prípadné pohyby cien. "Každý obchodník vie, že pokiaľ bezdôvodne zdvihne ceny a jeho konkurent nie, tak príde o časť svojich zákazníkov, čo určite nie je v jeho záujme," pripomína riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
"Za naujúčinnejší nástroj proti takýmto javom považujem rozumné správanie dobre informovaného spotrebiteľa. Ľudia musia mať dostatok informácií a musia chápať, že je predovšetkým v ich záujme ceny pozorne sledovať, nezmieriť sa s ich nárastom, uprednostňovať predajcov s nižšími cenami a pokusy o neférové zvyšovanie cien oznámiť kompetentným inštitúciám. Všetky potrebné informácie na túto tému budú súčasťou informačnej kampane," tvrdí splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát.
V konkurenčnom prostredí treba akceptovať slobodnú tvorbu cien. "Spôsob, ako potrestať obchodníkov, ktorí zneužijú prechod na euro na neodôvodnené zvýšenie cien, vidím formou verejného praniera v čiernych listinách, aby sa spotrebitelia o neférových podnikateľoch jednoducho a rýchlo dozvedeli. Predtým, ako však budú tieto čierne listiny zriadené, treba na Slovensku pripraviť jasné pravidlá, podľa ktorých budú fungovať, aby neboli zneužité v konkurenčnom boji," dodáva na záver Róbert Kičina.;