Niektorí daňovníci možno ani netušia, že i keď pracujú za hranicami Slovenska, musia svoje príjmy priznávať aj doma dovtedy, kým sú zaradení do skupiny daňových rezidentov Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na Slovensku alebo obvyklý pobyt dlhší ako 183 dní v roku -- to sú dve hlavné podmienky, ktoré zo zarábajúceho človeka robia rezidenta Slovenskej republiky. Daňové priznanie musia podať aj tí, ktorí na Slovensku nezarobili žiadne peniaze, ale ich zdaniteľné príjmy presiahli v minulom roku sumu 49 248 korún. Povinnosť priznať svoje príjmy na Slovensku majú, samozrejme, aj študenti, ktorí v lete pracovali v zahraničí. Okrem nich si daňové priznania podávajú aj tí, ktorí v minulom roku zarobili u nás aj v zahraničí. Vďaka zákazu dvojitého zdanenia v medzinárodných zmluvách býva daňové priznanie zahraničných príjmov väčšinou iba formalitou. Na ich základe sa jednotlivé štáty delia do dvoch skupín podľa toho, či využívajú metódu vyňatia príjmov alebo metódu započítania príjmov.
Dve metódy
Metóda zápočtu dane znamená, že daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa u nás započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou. Zápočet neprevyšuje sumu pripadajúcu na príjmy zo zahraničia. Ak sa zmluvný štát riadi touto metódu, musíte preukázať zaplatenie dane v zahraničí potvrdením, ktoré vám vystaví tamojší správca dane. Tento spôsob sa uplatňuje napríklad v susednej Českej republike alebo v Poľsku. Nevýhoda tejto metódy spočíva v tom, že ak daň zaplatená v cudzom štáte je nižšia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, občan musí vzniknutý rozdiel na Slovensku doplatiť.
Pri metóde vyňatia príjmov je to iné. Daňovník si príjmy získané v zahraničí vyjme z daňového priznania a až následne vypočíta výšku dane. Slovenským daňovým rezidentom sa tak nebude vracať žiadna daň zaplatená v zahraničí, no zároveň na Slovensku nemusí doplácať žiadne daňové nedoplatky. Metóda vyňatia príjmov platí napríklad pre Rakúsko, Taliansko alebo Nemecko, no vzťahuje sa aj na všetky nezmluvné krajiny.
Rezidenciu nemusíte dokazovať
V rôznych krajinách sveta sa k daniam pristupuje odlišne. Práve preto neexistuje jednotný systém preukazovania daňovej príslušnosti k štátu. Niektoré krajiny majú oficiálne vzory potvrdení o daňovej rezidencii a jednotné postupy pre ich vydávanie. Iné takúto prax neuplatňujú. Na Slovensku právne predpisy neurčujú povinnosť, spôsob a formu preukazovania rezidencie. Preto je len na rozhodnutí daňových subjektov uplatniť vybraný spôsob preukazovania rezidencie, ak ho na to vyzve správca dane. Nesplnenie tejto na pohľad formálnej povinnosti sa sankcionuje rovnako ako je to v prípade podávania daňových priznaní z príjmov získaných na území Slovenskej republiky.
Zložitý prepočet
Pri vypĺňaní daňového priznania mnohým spôsobuje problém prepočet peňažných súm z cudzej meny na korunu, ktorý ešte tento rok využívame. Zákon pozná štyri možnosti, ako si s týmto problémom poradiť. Pri prepočte môžete použiť priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem alebo kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou. Ďalšou možnosťou je prepočet pomocou ročného priemerného kurzu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie alebo priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie. Kurzy nájdete na stránke NBS. Daňové priznanie príjmov zo zahraničia bude pri podávaní priznania v roku 2010 jednoduchšie, podľa novely zákona o dani z príjmov si bude môcť daňovník vybrať, akú metódu zdanenia si daňovník vyberie.