StoryEditor

Plateniu odvodov sa dá vyhnúť

11.12.2007, 23:00

Hoci vláda napokon ustúpila v novele sociálneho poistenia od pôvodnej myšlienky, aby sa strop na výpočet obvodov zrušil úplne, rozhodla sa ho zvýšiť z trojnásobku priemernej mzdy na štvornásobok. Pritom sa však vyššie odvody nepremietnu do zvýšenia dôchodkov. To môže byť pre lepšie zarábajúcich motívom hľadania spôsobov, ako odvodovú povinnosť obísť. Keďže občan smie všetko, čo mu zákon nezakazuje, nie je na snahe optimalizovať náklady nič nezákonné. Pokiaľ prebieha v medziach zákona, nie je ju možné právne napadnúť. Podľa ministra financií Jána Počiatka sa zmena vymeriavacieho základu bude týkať asi 48-tisíc ľudí. Odborníci upozorňujú na to, že existuje legálny spôsob, ako sa vyhnúť vyšším odvodom. V zákone je okolo dvadsať typov príjmov -- napríklad príplatok za pracovnú pohotovosť, odstupné, odchodné, príplatok za jubileum, z ktorých sa neplatia odvody. Stačí, keď sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom na rozdelení príjmu, na ten, z ktorého sa budú odvádzať odvody a časť, z ktorej sa odvody neplatia. Zvýšenie odvodov sa netýka ani poslancov, ktorí odvody platia len z platu, ktorý je trojnásobkom priemernej mzdy, čo je 56 283 korún. Z paušálnych náhrad sa odvody neodvádzajú.
Možnosti obídenia odvodov
Pri možnostiach obísť odvodovú povinnosť platí jednoduchá rovnica -- čím viac zarábate, tým ľahšie sa vám odvody obchádzajú. Zároveň pri vyšších príjmových skupinách existuje väčšia motivácia odvody obchádzať, a to tak zo strany zamestnávateľa, ako aj zamestnanca či živnostníka. A kedy sa teda odvody neplatia?
Vôbec sa neplatia pri využití možností, ktoré ponúka Občiansky zákonník. Patria medzi ne napríklad práca na príkaznú zmluvu. Tento príjem nepodlieha odvodovej povinnosti, pretože nejde o príjem zo závislej činnosti či podnikania. Odvody sa neplatia z mandátnej zmluvy, ktorá sa týka štatutárov právnických osôb, konateľov, členov predstavenstiev, členov dozorných rád a podobne, ktorí nie sú so svojím "zamestnávateľom" v pracovnoprávnom vzťahu či zmluvy o dielo. Od obvodovej povinnosti sú oslobodené aj rôzne formy odmien, podobne ako podiely zo zisku vyplatené spoločníkovi s. r.o., akcionárovi akciových spoločností či členovi alebo štatutárovi družstva či obchodnej spoločnosti. Odvodová povinnosť sa netýka ani tých, ktorí sú zamestnaní na niektorú formu dohody, napríklad dohodu o vykonaní práce či dohodu o brigádnickej práci študenta. V týchto prípadoch sa však platia odvody za úrazové poistenie. Trošku viac, ale predsa len nie plnú sumu, zaplatia živnostníci, ktorí môžu podľa svojho rozhodnutia zaplatiť odvody len v minimálnej zákonom určenej výške. No a minimalizovať odvody sa dá aj zamestnaním na polovičný úväzok, s tým, že peniaze chýbajúce do reálnej ceny práce sa vyplatia ako niektorá forma odmeny, respektíve pri zamestnávateľovi, ktorý je právnickou osobou aj vo forme podielu na zisku. Posledným, hoci trochu komplikovanejším spôsobom je zrušenie a znovuzaloženie živnosti.
Pár konkrétnych príkladov
Tento spôsob neplatenia odvodov je založený na nedokonalosti zákona a dá sa vysvetliť na príklade človeka, ktorý zarába, povedzme, 75-tisíc mesačne. Operuje s maximálnym stropom vymeriavacieho základu, z ktorého sa počítajú odvody. Dotyčný si nechá na papieri jedenásť mesiacov vyplácať minimálnu mzdu. V dvanástom mesiaci dostane ako mzdu celú zvyšnú sumu naraz. V tomto konkrétnom prípade ide o viac ako 800-tisíc korún. Podstata sa skrýva v spomínanom maximálnom strope. Odvody sa počítajú len do výšky 75-tisíc, zvyšná časť mzdy odvodovej povinnosti nepodlieha. Tento človek tak na odvodoch ušetrí 11-krát odvody svojho priemerného platu mínus odvody z minimálnej mzdy. Svoje reálne odvody tak vlastne zaplatí iba raz v spomínanom mesiaci s vysokou mzdou. Použitý príklad je dosť extrémny, v praxi sa uplatňuje skôr v menej krikľavých podobách.
Druhý spôsob je založený na rozdelení mzdy na dve časti -- na tú, ktorá podlieha odvodovej povinnosti, a časť, ktorá jej nepodlieha. Prvá časť, dajme tomu opäť vo výške minimálnej mzdy, bude vedená ako bežná mzda, z ktorej sa odvedú odvody. Zvyšnú časť mzdy získa človek v takej podobe, ktorá nepodlieha odvodovej povinnosti, ale vo finančnom vyjadrení má rovnakú hodnotu. Ako príklad uvedieme používanie firemného vozidla, úhrady za telefón či internet a podobne. Prípadne mu môže byť zvyšná časť mzdy vyplatená v niektorej forme odmeny, ktorá odvodovému zaťaženiu nepodlieha. Odvody sa neplatia napríklad z odmeny pri životnom jubileu či náhrade za pohotovostnú službu. V konečnom dôsledku tak človek zaplatí iba minimálne odvody vypočítané z minimálnej mzdy. Odvody sa neplatia ani z podielov zo zisku, čo môžu využiť napríklad konatelia a spoločníci spoločností s ručením obmedzením či akcionári akciových spoločností.
Živnostník má tiež možnosti
Určitú možnosť prináša aj legislatíva upravujúca fungovanie živnostníkov. Nájsť sa tu dajú dve možnosti. Prvá súvisí so znižovaním odvodovej povinnosti využitím inštitútu paušálnych nákladov a odpočítaním odvodov, ktoré zaplatili predchádzajúci rok. Živnostníci si tak znížia základ dane, podobne ako sumu, z ktorej sa im počítajú odvody. Druhá možnosť vychádza zo skutočnosti, že nový živnostník nemusí prvý rok platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Do úvahy teda prichádza možnosť zrušiť živnosť a vzápätí založiť novú. Tento proces by sa mohol teoreticky opakovať každý rok, treba si však uvedomiť, že je v ňom obsiahnutých veľa procedúr, ktoré je potrebné podstúpiť. Živnostník by sa napríklad musel odhlasovať a spätne prihlasovať v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, musel by ohlásiť zmeny na daňovom úrade, nahlásiť zmeny takým organizáciám ako sú vodárne či elektrárne, prípadne opätovne strpieť návštevu hygienikov, prepísať účty v banke a oznámiť zmenu klientom, a to tak dodávateľom, ako aj odberateľom služieb.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradca, menuAlias = poradca, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
28. apríl 2024 05:51