Za akých podmienok môže zamestnávateľ preplatiť dovolenku?
Preplatenie dovolenky, respektíve vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku bolo možné zamestnancovi poskytnúť len výnimočne, a to v prípade, ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru," pripomenul Peter Ondruška. Vzhľadom na problémy, ku ktorým dochádzalo v praxi v prípadoch , keď si zamestnanec z vážnych dôvodov nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho roka, novela Zákonníka práce umožnila, aby bola zamestnancovi preplatená určitá časť dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ide o časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky. Pri preplácaní dovolenky patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Náhrada mzdy
Za vyčerpanú dovolenku nepatrí zamestnancovi mzda, ale náhrada mzdy. "Pre jej výpočet nie je rozhodujúca hrubá mesačná mzda, ale priemerný zárobok zamestnanca," vysvetlil Peter Ondruška, poradca odborov pre odborové práva a pracovnoprávne vzťahy. Podrobnosti zisťovania priemerného zárobku upravuje Zákonník práce, ale možno ich dohodnúť aj v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.
Počas dovolenky máte nárok na priemernú mzdu za posledné tri mesiace. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Vaša hrubá mzda sa vydelí počtom odpracovaných hodín. Dostanete hodinovú sadzbu, ktorou sa potom vynásobí počet hodín na dovolenke. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Do hrubej mzdy sa však nezapočítavajú náhrady.
Poradňa
Na akú mzdu má nárok zamestnanec počas dovolenky, ako sa vypočítava? Zamestnanec má hrubú mesačnú mzdu 1 120 eur, ide na dva týždne na dovolenku od 18. mája.
Počas dovolenky zamestnanec nemá nárok na mzdu, ale na tzv. náhradu mzdy. Táto sa vypočítava z priemerného zárobku na pracovnoprávne účely. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Zisťuje sa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. V našom prípade k 1. aprílu a za I. štvrťrok. Na vyčíslenie výšky náhrady mzdy nám teda chýba podstatný údaj o priemernom hodinovom zárobku na pracovnoprávne účely. Keďže zamestnanec je odmeňovaný len mesačnou mzdou a za predpokladu, že v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve nemá dohodnuté, že za dni sviatkov mu patrí náhrada mzdy, v mesiaci máj mu bude vyplatená mzda za 11 pracovných dní vrátane 2 dní sviatkov a za 10 dní dovolenky dostane náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku na pracovnoprávne účely platného na II. štvrťrok 2009. Ak mal v I. štvrťroku vyplatenú len základnú hrubú mesačnú mzdu, čiže nemal vyplatené žiadne pohyblivé zložky mzdy, akými sú napríklad prémie alebo bonusy a odpracoval v prvom štvrťroku (pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase) celý fond pracovného času, priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely bude vo výške 6,5625 eura, to znamená, že za 10 kalendárnych dní dovolenky mu bude vyplatená náhrada mzdy vo výške zodpovedajúcej sume 525 eur. Náhrada mzdy za dovolenku pri 40-hodinovom týždňovom pracovnom čase sa vypočítava tak, že počet hodín dovolenky (10 dní x 8 hodín) vynásobíte priemerným hodinovým zárobkom na pracovnoprávne účely.
Alena Huťanová, odborníčka na pracovné právo