Pracovná zmluva má byť "šitá na mieru"

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý zamestnanec v práci podpisuje. Od nej sa odvíjajú všetky práva a povinnosti, ktoré zamestnanec má, a preto musí byť jasné, čo podpisuje. Pred tým, ako ju podpíšete, si ju poriadne prečítajte - či je v nej všetko to, na čom ste sa so zamestnávateľom dohodli.

Bez čoho zmluva nemôže byť
Každá pracovná zmluva musí mať podstatné náležitosti, ako sú druh práce a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. "Okrem toho by v nej nemali chýbať výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Ďalší obsah pracovnej zmluvy potom závisí od toho, na čom sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodli, napríklad na akú dobu sa pracovný pomer uzatvára, či sa dohodli na skúšobnej dobe, možnosť vyslania na pracovné cesty,“ hovorí Elena Chorvátová z advokátskej kancelárie PETERKA & PARTNERS. Podľa nej by mali byť zmluvy prispôsobené aj pozíciám, pre ktoré slúžia. "Niektoré firmy používajú jeden typ formulárovej zmluvy pre všetky pozície, od upratovačky až po projektových manažérov. Vo všeobecnosti sa však odporúča pripraviť pracovnú zmluvu čo najkonkrétnejšie a pre danú pozíciu tak, aby sa do budúcnosti predišlo prípadným sporom.“

V dnešnej dobe nie je už ničím výnimočným, že zamestnanec pracuje v zahraničí. Aj tu Zákonník práce určuje, čo v takýchto prípadoch nesmie v zmluve chýbať. "Ak je miesto výkonu práce v cudzine a čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac, pracovná zmluva musí taktiež obsahovať dobu výkonu práce v cudzine, menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť, ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách a prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny,“ hovorí Michal Zeman z advokátskej kancelárie ČECHOVÁ & PARTNERS.

Nadčasy v základnej mzde
Najviac komplikovanými v zmluve býva určenie odmeny a práce nadčas. Za nie všetky nadčasy dostanete peniaze navyše. "Maximálny limit nadčasových hodín, ktoré môžu byť so súhlasom zamestnanca zahrnuté v mzde, je 150 hodín ročne. Ak teda pracovná zmluva stanovuje, že vo výške mzdy je zohľadnená aj prípadná práca nadčas, do 150 hodín ročne zamestnanec nemá nárok na príplatky,“ hovorí Chorvátová. Zároveň upozorňuje, že bez kolektívnej zmluvy je takáto dohoda možná len pre niektoré pracovné pozície. "Aj keď Zákonník práce stanovuje okruh takýchto zamestnancov pomerne široko, zamestnanci vykonávajúci jednoduchšie alebo pomocné práce by mali mať preplatenú každú hodinu nadčasov.“ Môžu sa však dohodnúť aj na tom, že za odpracované nadčasy bude zamestnanec čerpať náhradné voľno.

Takisto pri mzde je potrebné, aby odmena bola presne formulovaná a zamestnanec presne vedel, koľko dostane. "Podľa toho, na čom sa strany dohodli, by mal byť v pracovnej zmluve inak naformulovaný bonus, ktorého vyplatenie závisí výlučne od rozhodnutia zamestnávateľa a inak časť mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok, ak splní určité ukazovatele, napríklad predá viac výrobkov, získa viac nových zákazníkov,“ spresňuje Chorvátová.

Akékoľvek nepeňažné benefity poskytované zamestnancom sa tiež odporúča upraviť v pracovnej zmluve - napríklad poskytnutie auta, mobilného telefónu alebo príspevok na vzdelanie.

Pozor si treba dať možno aj pri zdanlivo jednoduchej záležitosti, ako je druh práce. "Druh práce a opis pracovnej činnosti by nemali byť špecifikované príliš široko, ale majú čo najviac vystihovať podstatu dohodnutej práce - zamestnávateľ by potom mohol poveriť zamestnanca prácami, o ktorých sa nediskutovalo pri uzatváraní pracovného pomeru, avšak spadajú pod takto naširoko dojednaný druh práce,“ upozorňuje Ondrej Matejka z advokátskej kancelárie ŠKOREC, HRNČIAR, MATEJKA & partners.

Dodatky len po súhlase
K pracovnej zmluve možno časom robiť aj dodatky, avšak musia s ním súhlasiť obe strany. "V určitých prípadoch však môže dôjsť k zmene pracovných podmienok aj bez súhlasu zamestnanca. Napríklad zo zdravotných dôvodov alebo pri mimoriadnych udalostiach možno zamestnanca preradiť na inú prácu aj bez jeho súhlasu,“ dopĺňa Chorvátová. Zmluva aj dodatky musia byť vyhotovené písomne.

Nič, čo je uvedené v pracovnej zmluve, nesmie byť v rozpore so Zákonníkom práce. Ak niečo takéto predsa len v zmluve je, prednosť má zákon. "Ak by zamestnanec napríklad podpísal, že bude pracovať viac hodín ako dovoľuje zákon, alebo že súhlasí s menšou výmerou dovolenky, takáto dohoda by bola neplatná,“ vysvetľuje Chorvátová. Podľa Zemana nesmie zmluva obsahovať ani diskriminačné ustanovenia, zmluvné pokuty alebo konkurenčne doložky trvajúce aj po skončení pracovného pomeru. "Odporúčam prezrieť si zamestnávateľa na zozname neplatičov Sociálnej poisťovne - ak zamestnávateľ neplatí za svojich zamestnancov odvody, je tam väčšia pravdepodobnosť insolventnosti,“ uzatvára Matejka.