Problematika súbehu pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa je z pohľadu jednotlivých inštitúcii (zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, daňový úrad,..) veľmi nejednotná. Sociálna poisťovňa totiž vyžaduje mať každý pracovný pomer zamestnanca evidovaný osobitne. Platí to aj v prípade, ak má viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.
"Zákonník práce tiež posudzuje každý pracovný pomer osobitne. To znamená, že pre každý pracovný pomer musí zamestnávateľ vystaviť osobitne výplatnú pásku, mzdový list. Osobitne sa posudzuje priemer na dovolenku, nárok na dovolenku, posúdenie minimálneho mzdového nároku," konštatovala Miroslava Talačová, analytička ekonomických programov spoločnosti Kros.
Z pohľadu zdravotného poistenia a dane sa však tieto dva pracovné pomery u jedného zamestnávateľa posudzujú spoločne. Vymeriavacím základom pri zdravotnom poistení je súčet príjmov vstupujúcich do vymeriavacieho základu do výšky maximálneho vymeriavacieho základu. Na výkaze do zdravotnej poisťovne sa teda podľa Talačovej vykážu na jednom riadku (spočítané spolu).
Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie. Taktiež nezdaniteľnú čiastku či daňový bonus možno uplatniť raz len "pre zamestnanca", nie pre každý pracovný pomer. Do ročného hlásenia treba podľa Talačovej uvádzať jedno rodné číslo len raz. Ak má zamestnanec u zamestnávateľa viac pracovných pomerov, tak do hlásenia musí zamestnávateľ uviesť úhrn zdaniteľných príjmov, základ dane.