Nový zákon o štátnej službe posilnil autonómiu služobného úradu vo veciach personálnej politiky. Ministerstvo práce to pokladá za ďalší logický krok, ktorému predchádzalo zrušenie Úradu pre štátnu službu v roku 2006 a následný prenos kompetencií na jednotlivé služobné úrady. Expert na štátnu službu Ľubomír Plai si zase myslí, "že zrušením Úradu pre štátnu službu a neprenesením jeho kompetencií v oblasti riadenia a koordinovania štátnej služby na iný ústredný orgán štátnej správy došlo k porušeniu európskych princípov. Hovorí, že dnes je situácia, že nikto negarantuje rovnaké podmienky na výkon štátnej služby. "Služobné úrady si autonómne vytvárajú vlastné podmienky výkonu štátnej služby, sami seba pri ich dodržiavaní kontrolujú a medzi služobnými úradmi nefunguje žiaden informačný systém, ktorý by aspoň budil dojem, že ide o štátnozamestnanecký pomer k štátu,“ komentoval Ľubomír Plai. Za najmarkantnejší príklad návratu späť možno podľa jeho slov považovať zákonom upravené spolitizovanie štátnej služby, keď o vymenovaní a odvolaní vedúceho služobného úradu bude rozhodovať politický nominant alebo vláda na návrh politického nominanta.
| Zákonník práce alebo Občiansky zákonník - Zákonník práce sa uplatňuje v ustanoveniach o pracovnom čase, o dovolenke, o prekážkach v práci a o náhrade škody - medzi "nové“ ustanovenia zákonníka, ktoré sa budú vzťahovať na štátnu službu, patria napríklad ustanovenia týkajúce sa domáckej práce a telepráce, stravovania zamestnancov či skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - v prípade Občianskeho zákonníka ide o vybrané ustanovenia upravujúce právne úkony, zastúpenie, premlčanie a počítanie času |
Výberové konanie alebo výber
Miesto v štátnej správe je možné obsadiť vo výberovom konaní. To môže byť vnútorné a vonkajšie, do ktorého sa môže prihlásiť uchádzač zvonku, aj ten, ktorý nie je štátnym zamestnancom. Služobný úrad bude mať právo v niektorých prípadoch zrušiť vyhlásené výberové konanie. Podmienky výberu upraví služobný úrad v predpise.
Ministerstvo práce vysvetľuje, "že aj bez toho, aby to zákon výslovne ustanovil, je povinnosťou služobného úradu obsadiť aj v prípade výberu voľné miesto človekom, ktorý preukazuje najvyššiu úroveň schopností, osobnostných vlastností a odborných znalostí potrebných na plnenie úloh na obsadzovanom mieste. Zákon umožňuje každému služobnému úradu upraviť služobným predpisom podrobnosti o vykonaní výberu i o vyhodnotení výsledkov výberu. Keďže takéhoto štátneho zamestnanca priamo riadi konkrétny vedúci zamestnanec, bude tiež v záujme služobného úradu umožniť tomuto vedúcemu priamo participovať na výbere.“ Zámerom tejto úpravy je podľa ministerstva obmedziť prípady, keď vedúci zamestnanec nemá žiadny vplyv na výber zamestnanca, ktorého bude v budúcnosti priamo riadiť. Podľa platného zákona o štátnej službe totiž realizovala výberové konanie výberová komisia služobného úradu, prípadne komisia iného služobného úradu.
Preloženie
Odborníkom sa nepáči, že miesto vedúceho zamestnanca možno obsadiť aj preložením iného vedúceho zamestnanca. Ministerstvo práce argumentuje, že rovnakú úpravu má aj súčasný zákon o štátnej službe a nespôsobuje to problémy. "A prečo to nespôsobuje problémy? Pretože tu máme isté princípy, na ktorých je štátna služba budovaná, ktoré treba rešpektovať a ktoré bude treba rešpektovať aj za účinnosti nového zákona o štátnej službe, keďže sú jeho súčasťou. Navyše, návrh zákona jednoznačne ustanovuje, že napríklad v prípade preloženia do iného odboru štátnej služby je možnosť preloženia limitovaná charakteristikou činností, ktoré štátny zamestnanec (teda aj vedúci zamestnanec) vykonával pred prípadným preložením,“ vysvetlila za ministerstvo práce Barbora Rodinová.
Miesta mimoriadnej významnosti
Súčasťou systému štátnej služby od jej zavedenia v roku 2002 sú štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti. "Miesta mimoriadnej významnosti, na rozdiel od zanikajúcej právnej úpravy, už nebude môcť určovať vedúci služobného úradu, ale vláda. Štátnemu zamestnancovi na mieste mimoriadnej významnosti bude patriť mimoriadny plat, ktorého výšku takisto určí vláda Slovenskej republiky,“ dodala Rodinová.